Miliardár Elon Musk v stredu potvrdil odchod zo svojej funkcie vo vláde prezidenta Donalda Trumpa. Na čele úradu, ktorý mal zefektívniť americkú štátnu správu, tak nevydržal ani pol roka. O jeho odchode sa pritom špekulovalo už začiatkom apríla. Musk od začiatku čelil veľkému odporu zo strany úradov, ktoré sa rozhodol „zoštíhliť“, pričom na angažovanie sa v politike doplácala aj jeho najhodnotnejšia firma.
Donald Trump už krátko po svojej januárovej inaugurácii postavil do čela Úradu pre efektivitu štátnej správy najbohatšieho muža planéty. Musk pritom do tejto funkcie išiel s tým, že výdavky federálneho rozpočtu zníži o bilióny dolárov. Aspoň to tvrdil vo vlaňajšej predvolebnej kampani. Netrvalo to však ani pol roka a Musk končí. Odchod z funkcie potvrdil na svojej sociálnej sieti.
Aké boli sľuby a aká realita
Elon Musk najprv sľuboval, že z výdavkov federálneho vládneho rozpočtu ukrojí najmenej dva bilión dolárov. Ako pripomenula britská BBC, neskôr tento cieľ znížil na polovicu a potom dokonca „len“ na 150 miliárd dolárov. To však bolo ďaleko od jeho pôvodných vyhlásení o ušetrení 2-tisíc miliárd.
Podľa odhadov bolo od začiatku pôsobenia jeho úradu prepustených 260-tisíc z celkovo 2,3 milióna federálnych civilných pracovníkov. V niektorých prípadoch pritom federálne súdy hromadné prepúšťanie zablokovali a nariadili, aby vyhodení zamestnanci boli opäť prijatí do práce. Efektivita Muskovho úradu je spochybňovaná aj tým, že niektorí ľudia boli prepustení omylom, ako napríklad v prípade pracovníkov amerického jadrového programu.
Dva kohúty na jednom smetisku
„V čase, keď sa moje vymedzené obdobie ako špeciálneho vládneho zamestnanca končí, chcel by som poďakovať prezidentovi Donaldovi Trumpovi za príležitosť znížiť zbytočné výdavky,“ napísal Musk na svojej sociálnej sieti X. Treba však dodať, že jeho odchod prišiel deň potom, ako vyhlásil, že je sklamaný z Trumpovho návrhu rozpočtu. Ten totiž ráta s daňovými úľavami vo výške niekoľkých biliónov dolárov a tiež so zvyšovaním výdavkov na obranu, čo podľa miliardára zvýši federálny deficit.
Informácie o plánovanom odchode Muska z funkcie vo vláde pritom priniesol už začiatkom apríla magazín Politico s odvolaním sa na nemenované zdroje. Ten uviedol, že čoskoro odíde z funkcie a vráti sa k podnikaniu. To by naznačovalo, že najbohatší muž planéty sa už dlhšie rozhodoval ako ďalej. Koncom apríla totiž tvrdil, že sa stiahne z vedenia svojich spoločností po tom, ako bol kritizovaný za Trumpove snahy okresať výdavky na federálne úrady.
Napokon sa rozhodol inak
Muskovo pôsobenie vo vláde sa prekrývalo s výrazným poklesom tržieb najmä v jeho firme vyrábajúcej elektromobily. Tesla čelila silnému tlaku spotrebiteľov a jej akcie klesli. Samotný miliardár priznal, že najslabší trh je v Európe. A to aj napriek tomu, že dopyt po elektrických autách na starom kontinente stále rastie.
Na najväčšom európskom trhu, teda v Nemecku, len v apríli predaj Tesly klesol takmer o polovicu – na 885 áut. Vo Veľkej Británii sa v tom istom mesiaci dokonca prepadol o takmer dve tretiny a dosiahol najnižšiu úroveň za viac než dva roky, keď tam automobilka predala len 536 vozidiel. Podobne to pritom bolo aj v ďalších krajinách, ako sú Francúzsko, Španielsko či v škandinávskych štátoch Švédsko a Dánsko, kde sú elektromobily veľmi populárne.
Nie je sa preto čomu čudovať, že čínsky výrobca áut BYD minulý mesiac po prvý raz predbehol v predajoch v Európe práve Teslu. A zdá sa, že jedno to nie je ani Elonovi Muskovi, ktorý sám povedal, že jeho mzda v automobilke bola súčasťou úvah o zotrvaní v nej, hoci dôležité pre neho je tiež udržať si „dostatočnú kontrolu nad hlasovaním“, aby „nemohol byť vytlačený aktivistickými investormi“.
