Televízia STVR nedávno uviedla Emila Horvátha mladšieho do Siene slávy, čím ocenila jeho výnimočnú hereckú kariéru. V slávnostnom programe sa herec otvorene podelil o svoj život, v ktorom herectvo zohralo kľúčovú úlohu nielen profesionálne, ale aj osobne.
Horváthov príbeh začína v Martine, kde sa narodil práve v čase, keď Andrej Bagar zakladal profesionálne divadlo a oslovoval jeho otca, aby sa stal jedným z prvých hercov. Emil Horváth starší bol divadelnou legendou, no svojho syna od hereckého povolania odhováral a túžil, aby si vybral inú kariéru, informoval portál Dobré noviny.
Cesta od medicíny k herectvu
Mladý Emil sa spočiatku vydal úplne iným smerom. Vynikal v chémii a biológii, preto si na strednej škole podal prihlášku na medicínu. Dokonca pripravoval dvoch kamarátov na prijímacie pohovory z týchto predmetov – tí sa neskôr stali primármi a riaditeľmi nemocníc.
Osudový obrat prišiel počas hodiny slovenčiny. Keď mala trieda recitovať, Emil kritizoval výkon spolužiaka. Učiteľka mu odpovedala, že je ľahšie kritizovať ako dokázať lepší výkon. Táto výzva ho motivovala naučiť sa 35-stranovú knihu básní, čím objavil svoj talent.
Introvertná povaha mladého Emila pôsobila rozporuplne – často za neho hovorila jeho sestra. Keď ho nakoniec prijali na herectvo, otcovi kolegovia reagovali s nevierou. Nikto nečakal, že z takého tichého chlapca sa stane herec.
Študentské roky a prvé lásky
Na Vysokej škole múzických umení sa Emil dostal do výnimočnej triedy, kde študovali len štyria študenti: on, Milan Kňažko, jedna Maďarka a Viera Richterová. Počas štúdia sa kamarátil s Vierou, no jeho sympatie patrili inej hereckej kolegyni – Kamile Magálovej.
Ich vzťah netrval dlho a neskôr sa ani jeden z nich nechcel k tejto minulosti vyjadrovať.
Kamila Magálová sa k Emilovi vždy vyjadrovala v pozitívnom duchu, osobitne ho chválila za starostlivosť o manželku počas jej choroby.
Skutočná láska prišla až neskôr, keď Emil s Vierou hrali v martinskom divadle Rómea a Júliu. Vtedy sa do seba zaľúbili a rozhodli sa pre manželstvo. Emil spomína, že sa poznali už dlho a vedel, že si budú ľudsky rozumieť a dokážu sa tolerovať.
Keď sa im narodil syn Tomáš, Viera sa rozhodla, že materstvo bude jej najväčšou životnou úlohou. Emil ju začal prezývať „mamička – najväčšia na svete“ za to, ako sa venovala rodine.
Obete pre rodinu
Herec otvorene priznáva, že pre svoju náročnú kariéru často absentoval pri rodinných momentoch. Opisuje seba ako „nedeľného ocka“ medzi filmovačkami. Viera sa vzdala mnohých hereckých úloh, aby mohla venovať čas rodine, čo Emil oceňuje aj po desaťročiach.
„Dnes si veľmi nepamätám na veci, ktoré sa udiali, keď mal náš syn tri, štyri roky. A moja manželka vie určite všetky detaily,“ hovorí herec.
Keď Viere diagnostikovali rakovinu, Emil sa o ňu staral rovnako obetavo, ako sa ona predtým starala o rodinu. Viera spomína, že sa snažila nezaťažovať rodinu svojou chorobou, pretože vedela, že blízki prežívajú chorobu často horšie ako samotný pacient.
Neurotická povaha a tolerancia
Emil zdedil po svojej babičke výbušnú povahu. Babička bola známa tým, že dokázala od nervov vyhodiť z okna aj štrúdľu, keď sa jej pri pečení roztrhlo cesto. Napriek tejto náture ho Viera prijala a toleruje. Manželia sú spolu vyše 54 rokov.
Recept na šťastné manželstvo neponúkajú, no myslia si, že vzťah funguje vďaka dohode a tolerancii. Emil si uvedomuje, že mal veľké šťastie na partnerku, ktorá ho podporovala v náročnej profesii.
Dedičstvo a vďačnosť
Počas celého štúdia sa slávny otec ani mama neprišli pozrieť na žiadne predstavenie. Výnimkou bol Štedrý deň, keď sa celá rodina prišla pozrieť na hru Drotár. Večer v kuchyni si Emil vypočul otcov verdikt: „No… Tak asi z teba niečo bude.“
V slávnostnom programe pri uvedení do Siene slávy Emil priznal, že herectvo mu toho veľa vzalo, no omnoho viac získal. Najmä vďačí svojej manželke za podporu: „Herec pracuje s emóciami, svojou dušou a citmi a potrebuje prajné prostredie a to som ja vždy mal. Na to som mal obrovské šťastie.“
