Chorvátsko však v rámci sankčného režimu Európskej únie odmieta prepravovať ruskú ropu tankerovou dopravou, čo bolo známe už vopred. Požiadavky na výnimky preto pôsobia ako politicky neodôvodnené.
Navyše samotný Slovnaft oznámil, že už zabezpečil dodávky ropy aj z iných krajín, napríklad zo Saudskej Arábie či z Nórska, čo potvrdzuje, že diverzifikácia zdrojov je možná.
„Toto je skutočne propaganda. Ropovod bol zasiahnutý. Skoro tri týždne o tom mlčala Bratislava aj Budapešť, mimochodom ani Kyjev nehovoril o tom, že dodávky nefungujú a nefungovali. Podstata veci je v tom, že spoločnosť MOL, ktorá vlastní Slovnaft aj maďarskú rafinériu, môže nakupovať úplne bez problémov cez ropovod Adria, ktorý ide z Chorvátska. Je záležitosťou MOLu ako súkromnej spoločnosti, aby zabezpečila dodávky ropy tak, ako urobili rafinérie v Poľsku, Česku a vo všetkých ďalších krajinách,“ pokračuje.
Neodmieta Chorvátsko ropu posielať na Slovensko a do Maďarska, ak by to bola ropa ruská?
„Samozrejme, pretože platia celoplošné sankcie Európskej únie na dovoz ruskej ropy tankery. To vie Budapešť aj Bratislava, požiadavky na Chorvátsko boli absolútne nemiestne. Navyše samotný šéf Slovnaftu oznámil, že už nakúpili tankery s ropou od iných dodávateľov zo Saudskej Arábie, Nórska a tak ďalej. Pre MOL skrátka nie je problém nakúpiť ropu od iných dodávateľov a dopraviť ich cez ropovod Adria do svojich rafinérií,“ hovorí Hirman.
Opozícia dlhodobo kritizuje vládu za to, že sa nepodarilo zbaviť závislosti od ruských surovín. Podľa Hirmana však treba zdôrazniť, že štát nevlastní podiel ani v MOL-e, ani v Slovnafte, a teda nemôže priamo určovať ich obchodnú stratégiu.
Jediným strategickým aktívom Slovenska je spoločnosť Transpetrol, ktorá prevádzkuje ropovodnú sieť. Práve prostredníctvom nej sa už v minulosti rozšírila kapacita ropovodu Adria tak, aby dokázala pokryť potreby rafinérií aj bez využívania ruskej trasy.
Podľa energetického analytika tak problém nespočíva v technických možnostiach, ale v politických rozhodnutiach a v spôsobe, akým sa Slovensko snaží riešiť dôsledky vojny na Ukrajine. Krok, ktorým Bratislava obmedzila dodávky elektriny, preto považuje skôr za symbolický nátlak než za reálne riešenie energetickej krízy.
