Súdna rada Slovenskej republiky sa zaoberala otázkou, ktorá v posledných mesiacoch výrazne rezonuje verejnou diskusiou – do akej miery môže osobný vzťah medzi sudcom a novinárom ohroziť nezávislosť justície. Na zasadnutí 16. septembra prijali členovia rady uznesenie, ktoré jasne stanovuje hranice: aj priateľské či emocionálne väzby musia zostať pod kontrolou, aby nevzniklo podozrenie z ovplyvňovania rozhodovacej činnosti.
Diskusiu otvoril podnet sudcov Mestského súdu Bratislava III a Mestského súdu Bratislava IV – Maroša Feketeho a Adama Hradského. Etická komisia na jeho základe pripravila stanovisko, ktoré dnes odobrila väčšina členov rady (15 hlasov za, jeden proti a jeden sa zdržal). Informoval denník Pravda.
Ako priznala členka súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková, impulzom k riešeniu bola medializovaná blízkosť medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou.
„Dvaja sudcovia sa pýtajú, ako má sudca postupovať, ak má blízky vzťah s novinárom,“ uviedla Jelínková Dudzíková s tým, že nejde o problém, ktorý by vznikol zo dňa na deň, ale o tému dlhšie prítomnú v justičnom prostredí.
Sudca pod drobnohľadom verejnosti
V prijatom dokumente sa zdôrazňuje, že sudcovia musia akceptovať určité obmedzenia, ktoré bežným občanom môžu pripadať prísne. „Sudca je pod neustálym dohľadom verejnosti, a preto musí slobodne a ochotne prijať osobné limity. Tie sú prirodzenou súčasťou jeho integrity a profesijnej cti,“ uvádza sa v uznesení.
Podľa súdnej rady ide o otázku dôveryhodnosti justície. Sudcovské povolanie je spojené s etickými povinnosťami nepretržite – sudca je sudcom 24 hodín denne, a to aj mimo súdnej siene.
Vzťahy nesmú vytvárať pochybnosti
Dokument jasne stanovuje, že hlavným poslaním sudcu je nestranné rozhodovanie. To znamená, že nesmie podliehať tlaku verejnej mienky, politikov ani médií. Ak existuje osobná väzba na novinára, sudca je povinný zabezpečiť, aby sa nedalo spochybňovať jeho nezaujaté konanie.
„Sudca musí zabrániť tomu, aby jeho vzťah k novinárovi bol poznačený závislosťou, prospechárstvom či jednostrannosťou,“ píše sa v dokumente. V praxi to môže znamenať aj povinnosť oznámiť svoju zaujatosť, ak by vznikli pochybnosti o nestrannosti v konkrétnej veci.
Povinnosť otvorene informovať
Ak sa práca novinára dotýka činnosti sudcu, s ktorým má osobný vzťah, súdna rada odporúča transparentnosť. Sudca by mal bezodkladne zverejniť informáciu o charaktere vzťahu – ideálne priamo v článku, ktorého sa to týka. Rovnako môže využiť hovorcu súdu alebo o vzťahu informovať predsedu príslušného súdu.
Takéto kroky majú podľa uznesenia posilniť dôveru verejnosti v justíciu a predísť pochybnostiam, že mediálne väzby zasahujú do nezávislého rozhodovania.
Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová pripomenula, že nezávislosť súdov je základným pilierom právneho štátu a akékoľvek pochybnosti o nej oslabujú dôveru občanov. Preto musí každý sudca dbať na to, aby aj jeho súkromné väzby nepôsobili ako riziko pre spravodlivý proces.
