Rada Európskej únie pre energetiku v pondelok 16. marca opäť potvrdila, že členské krajiny zatiaľ nenachádzajú jednotný postup, ako riešiť prudko rastúce ceny elektriny a plynu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaniach vyjadrila sklamanie, pretože očakávala, že ministri dospejú k aspoň čiastočnému konsenzu, ktorý by umožnil lídrom členských štátov rozhodnúť o konkrétnych opatreniach.
Diskusia sa sústredila najmä na to, ako zmierniť dopady dramatického nárastu cien po posledných útokoch na iránske infraštruktúry. Saková upozornila, že vysoké náklady na energiu výrazne oslabujú konkurencieschopnosť Európy v porovnaní so Spojenými štátmi a Čínou. Ministerka zároveň pripomenula, že téma zostane otvorená aj na nadchádzajúcom summite EÚ 19. marca, kde sa otázke cien energií budú venovať šéfovia vlád a štátov, informuje TA3.
„Dnes sme očakávali, že prídeme k nejakému konsenzu, k návrhu, čo ministri energetiky predložia, aby lídri vedeli rozhodnúť o jednotlivých opatreniach. K takémuto konsenzu sme neprišli,“ povedala ministerka.
Západoeurópske krajiny podľa Sakovej presadzujú, aby si jednotlivé štáty riešili ceny energií samostatne, napríklad úpravou DPH alebo spotrebnej dane na pohonné látky. Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy však považujú takéto kroky za nedostatočné. Podľa Sakovej by sa mal systém obchodovania s emisnými povolenkami prehodnotiť, pretože práve tie výrazne ovplyvňujú cenu elektriny. Európsky trh s energiou totiž podľa ministerky stále nefunguje úplne férovo a existujú značné disproporcie medzi členskými štátmi.
„Možno sa treba zaoberať tým, či skutočne musí byť aj naďalej naviazanosť cien elektrickej energie na ceny plynu, ktoré neúmerne stúpajú. Či si nemôžeme napríklad časť domácej produkcie elektriny nechať za výrobné ceny pre svoj trh, pre domácnosti a pre priemysel, alebo či sa nebudeme musieť dotýkať systému emisných povoleniek,“ hovorí.
Slovensko pritom disponuje jedným z najčistejších energetických mixov a vybudovanou prenosovou sústavou, ktorá umožňuje export elektriny aj na Ukrajinu. Krajina vyrába viac energie, než spotrebuje, a napriek tomu sú ceny elektriny v strednej Európe o približne 10 percent vyššie. Saková zdôraznila, že podobné stanovisko zastáva aj rakúska ministerka energetiky, čo poukazuje na možnú nevyváženosť súčasného systému.
V Bruseli padlo aj niekoľko návrhov na podporu priemyslu. Slovensko pripravuje schému CISAB, ktorá má kompenzovať polovicu nákladov na spotrebovanú elektrinu pre energeticky náročné podniky, limitovanú na 50 eur za megawatthodinu. Ministerka zároveň uviedla, že Bratislava podporuje využitie nevyčerpaných eurofondov na zmiernenie dopadov vysokých cien energií pre domácnosti aj podniky.
Krízová situácia sa podľa Sakovej ešte prehĺbila kvôli blokáde tankerov cez Hormuzský prieplav. Svet prišiel o približne 20 % dodávok LNG a ropy. To zvyšuje riziko ďalšieho rastu cien a vyžaduje pripravenosť Európy na prípadnú eskaláciu krízy. Saková a eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen zdôraznili, že Európa musí mať pripravený krízový scenár, aby sa minimalizovali dopady na daňových poplatníkov a priemysel.
Saková poukázala na údaje, podľa ktorých európski daňoví poplatníci v priebehu desiatich dní zaplatili o tri miliardy eur viac kvôli zdraženiu ropy a plynu. Podľa nej je preto nevyhnutné hľadať riešenia, ktoré by zmiernili dopad vysokých cien energií na obyvateľov a hospodárstvo. Saková zdôraznila, že namiesto ideologických prístupov je potrebné presadiť pragmatické riešenia. Európa by mala realisticky zhodnotiť dostupné trasy pre dodávky ropy a plynu a prijať kroky, ktoré zaručia stabilitu a bezpečnosť energetických dodávok. Dôležité je pristupovať k situácii triezvo a prakticky, aby bolo možné predísť ďalšiemu zdražovaniu a nedostatku energií.
V Bruseli počas rokovaní minister hospodárstva Česka Karel Havlíček predložil návrh, aby Česko viedlo misiu EÚ na Ukrajinu. Jej úlohou by bolo overiť stav poškodeného ropovodu Družba po útokoch. Saková sa s ním aj s maďarským rezortným ministrom zhodla, že iniciatívu podporuje a je dôležité, aby nezávislý tím technikov a inžinierov posúdil rozsah škôd na prečerpávacej stanici. Slovensko víta takúto aktivitu ako krok k zvýšeniu energetickej bezpečnosti.
Ukrajinská strana podľa Sakovej aktívne pracuje na odstránení škôd spôsobených výbuchmi zásobníkov ropy, ktoré spôsobili stratu približne deväť miliónov dolárov. Saková dodala, že Ukrajina plánuje postupne informovať Slovensko o stave opráv a v najbližšom období poskytne aj prehľad nákladov na opravu ropovodu, odhadovaných na približne 25 miliónov eur. Ukrajina by zároveň chcela požiadať Európsku komisiu o finančnú podporu na obnovenie funkčnosti ropovodu Družba.
Premiér Robert Fico pred zasadnutím Európskej rady prijal veľvyslancov členských štátov a upozornil, že EÚ čelí vážnym problémom s konkurencieschopnosťou práve kvôli vysokým cenám energií. Podľa neho už nestačia všeobecné deklarácie a je potrebné rýchlo prijímať konkrétne opatrenia. Slovensko bude v Bruseli presadzovať oddelenie cien plynu od cien elektriny, revíziu systému emisných povoleniek a ďalšie kroky, ktoré zabezpečia reálne zníženie nákladov pre domácnosti a podniky.
Fico tiež upozornil, že situácia s dodávkami ropy je napätá a Slovensko čerpá zo štátnych zásob. Podpora solidarity medzi členskými krajinami a obnova dodávok cez ropovod Družba na Ukrajine sú podľa neho kľúčové pre stabilitu energetických dodávok.
Rokovania sa dotkli aj širších geopolitických súvislostí, vrátane situácie na Blízkom východe a vojny na Ukrajine, ktoré majú priamy dopad na energetické trhy a ceny pohonných látok. Slovensko zároveň potvrdilo, že bude ochraňovať svoje ekonomické a energetické záujmy a presadzovať pragmatické, nie ideologické riešenia pri zabezpečení dodávok energií v Európe.
