Európska únia sa v snahe vyhnúť obchodnej vojne s USA zaviazala k ambicióznemu cieľu: každoročne nakupovať americké energetické komodity v hodnote 250 miliárd dolárov počas nasledujúcich troch rokov. Tento záväzok je však výrazne nad rámec súčasných možností americkej produkcie aj exportnej infraštruktúry.
Zámer sa podľa vyjadrení európskych predstaviteľov sústreďuje predovšetkým na dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zapadá do širšieho úsilia EÚ zbaviť sa zvyšnej závislosti od ruského plynu a ropy. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič tento cieľ označil za „dosiahnuteľný“.
Biely dom zasa tvrdí, že dohoda „posilní americkú energetickú dominanciu, zníži závislosť Európy od nepriateľských zdrojov a prispeje k zníženiu obchodného deficitu USA s EÚ“. Informuje argusmedia.
Američania nemajú dostatok ropy ani plynu na naplnenie záväzku
Podľa údajov amerického ministerstva obchodu dosiahol vývoz ropy, ropných produktov, LNG a kvapalných plynov do krajín EÚ v roku 2024 celkovú hodnotu 74,3 miliardy dolárov. To znamená, že EÚ by musela tieto nákupy štvornásobne zvýšiť, pričom fyzický objem by musel rásť ešte viac, keďže ceny ropy sú tento rok nižšie ako vlani.
V roku 2024 Spojené štáty vyviezli do EÚ denne 1,54 milióna barelov surovej ropy a 655-tisíc barelov rafinovaných produktov, čo dohromady zodpovedalo hodnote 58 miliárd dolárov. Na to, aby sa naplnil nový cieľ, by USA museli zvýšiť vývoz ropy do Európy na viac než 10 miliónov barelov denne – čo predstavuje asi 75 % celej americkej produkcie a zároveň mnohonásobne viac, než krajina v súčasnosti exportuje.
LNG ako záchranné koleso?
Americký vývoz skvapalneného zemného plynu do Európskej únie predstavoval vlani približne 1,7 bilióna kubických stôp plynu (Tcf), čo zodpovedá zhruba 22 % celkového LNG exportu USA. Pri priemernej cene 6,59 dolára za milión britských termálnych jednotiek (mmBtu) dosiahla hodnota týchto dodávok 12,2 miliardy dolárov. Celkový vývoz LNG z USA predstavoval v tom roku 28 miliárd dolárov.
Z uvedených čísiel vyplýva, že ak chce EÚ naplniť nový cieľ, vývoz LNG by sa musel niekoľkonásobne zvýšiť, a to v čase, keď USA zápasia s limitmi kapacít na skvapalňovanie, dopravou aj infraštruktúrou v prístavoch.
Déjà vu z čínskej dohody
Táto ambiciózna energetická časť dohody medzi USA a EÚ nápadne pripomína „fázu 1“ obchodnej dohody, ktorú Trumpova administratíva podpísala s Čínou v januári 2020. Vtedy sa Peking zaviazal zvýšiť nákupy amerických energetických komodít o 18,5 miliardy dolárov v roku 2020 a o ďalších 33,9 miliardy v roku 2021.
Aj vtedy však narazili plány na realitu trhu. Krátko po podpise dohody vypukla pandémia COVID-19, ceny ropy sa prepadli a na to, aby Čína splnila záväzky, by musela nakupovať oveľa väčšie objemy ako sa predpokladalo. Napokon sa tak nestalo a cieľ nebol nikdy naplnený.
EÚ síce sľubuje, ale trh rozhodne
Na rozdiel od Číny, ktorá odpovedala na Trumpove clá vlastnými protiopatreniami, EÚ zvolila kooperatívnejší prístup. Napriek tomu analytici upozorňujú, že aj tentoraz môže politický záväzok naraziť na ekonomické a logistické limity.
Zatiaľ nie je jasné, ako EÚ plánuje tento záväzok splniť, ani ktoré krajiny budú najväčšími odberateľmi. Je však zrejmé, že bez masívneho rozšírenia exportných kapacít v USA a infraštruktúry v Európe sa tento plán môže ukázať ako čisto symbolický.
