Väčšina obyvateľov Slovenska považuje členstvo svojej krajiny v Európskej únii za prínos. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer pre Európsky parlament to uviedlo 60 percent respondentov na Slovensku, pričom priemer v celej EÚ je 62 percent. Najsilnejšia podpora je vo vekovej kategórii od 15 do 39 rokov. Obavy však majú občania Slovenska z konfliktov v ich blízkosti, energetickej závislosti, migrácii či klimatických zmien.
Prvý prieskum Eurobarometra v tomto roku realizovala agentúra Verian v novembri 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26453 respondentov, z toho 1003 na Slovensku.
Na Slovensku považuje jednotu EÚ za dôležitú 92 % obyvateľov, čo je viac, ako to bolo v septembri minulého roka (88 %), aj ako je európsky priemer 89 %. Tri štvrtiny Európanov (76 percent) a až 82 percent obyvateľov Slovenska vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide o ich osobnú budúcnosť a budúcnosť ich rodín. Menej priaznivé sú očakávania kvôli vývoju vo svete, v EÚ či v jednotlivých krajinách. Tu pesimizmus vyjadrilo 42 percent respondentov na Slovensku a 52 percent v EÚ. Vyhliadky EÚ pesimisticky vidí 36 percent Slovákov a 39 percent občanov Únie.
Bojíme sa konfliktov blízko nás
Budúcnosť vlastnej krajiny vníma negatívne 42 percent respondentov zo SR a 41 percent opýtaných v EÚ. Medzi najväčšie obavy Slovákov patria konflikty v blízkosti EÚ (65 percent; v EÚ 72 percent) a jej závislosť od dodávok energií z tretích krajín (55 percent; v EÚ 62 percent). Výrazné znepokojenie vyvolávajú aj prírodné katastrofy zhoršované klimatickými zmenami (52 percent; v EÚ 66 percent) a pôsobenie dronov z mimoúnijných krajín na území Únie (52 percent; v EÚ 60 percent).
Väčšina obyvateľov EÚ požaduje jednotnejší postup EÚ v krízových situáciách a silnejší hlas na medzinárodnej scéne. „Geopolitické napätie formuje každodenný pocit bezpečnosti Európanov. Občania očakávajú, že EÚ ich bude chrániť, bude pripravená a bude konať spoločne. Presne to musí silnejšia a sebestačná Európa priniesť. Európa je naším najsilnejším štítom,“ poznamenala predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.
Polarizácie spoločnosti sa obáva až 68 percent občanov Slovenska (63 percent v EÚ), pričom dezinformácie znepokojujú 62 percent respondentov na Slovensku, priemer v EÚ dosahuje 69 percent.
Výrazná väčšina opýtaných očakáva, že EÚ bude v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu pri ochrane občanov pred globálnymi krízami a bezpečnostnými rizikami. Tento názor zastáva 71 percent respondentov na Slovensku a 66 percent v celej EÚ.
„Pokiaľ ide o jednotlivé oblasti (vojny, terorizmus, migrácia, dezinformácie, hrozby pre slobodu prejavu), zaujímavosťou je, že Slováci vyjadrili o niečo menšie obavy, ako je priemer EÚ. Jedinou výnimkou je polarizácia spoločnosti, z ktorej má mimoriadne obavy 68 % ľudí na Slovensku (v EÚ 63 %),“ vysvetľuje Robert Sermek z Kancelárie Európskeho parlamentu.
Dáta Eurobarometra pochádzajú z novembra minulého roka, ešte pred útokom USA na Venezuelu a krízou okolo Grónska, ale obyvateľov EÚ geopolitická situácia ťaží. Čoraz častejšie hovoria o hlbokom pesimizme v súvislosti s vlastnými krajinami, svetom aj Donaldom Trumpom. „… Európania aj Slováci majú mnohé obavy z diania vo svete, či už ide o prebiehajúce vojnové konflikty, terorizmus, prírodné katastrofy, alebo kybernetické útoky, a veľká väčšina – dve tretiny na úrovni EÚ a až 71 % v prípade Slovákov – očakáva, že pred týmito hrozbami ich bude chrániť Európska únia,” vysvetľuje riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek pre Denník N.
Do obrany čo najmenej
Hoci by Slováci chceli viac bezpečnosti zo strany EÚ, zvýšené výdavky na riešenie globálnych výziev podporuje podľa Eurobarometra 68 % občanov SR (73 % Európanov). Podľa občanov by sa mala Únia v záujme posilnenia svojej pozície vo svete zamerať najmä na obranu a bezpečnosť (40 %), konkurencieschopnosť, ekonomiku a priemysel (32 %) a energetickú nezávislosť (29 %).
V inom prieskume, ktorý vypracovala strategická komunikačná spoločnosť FGS Global a zverejnil ho portál Politico, si v priemere 57 % obyvateľov EÚ myslí, že by Únia mala viac investovať do bezpečnosti. Slovenskí respondenti pritom patria medzi tých, ktorí podporujú zvýšené výdavky najmenej, len 43 %. Menej je to iba v Taliansku (40 %) a v Slovinsku (36 %), zatiaľ čo v Maďarsku je to 51 %. Výrazne najväčšiu podporu majú investície do obrany v Poľsku, kde si ich želá 82 % obyvateľov. Nasleduje Nemecko, Švédsko a Fínsko so 64 %.
