V Maďarsku sú predmetom dane nielen sladené nápoje a vysokotučné či slané potraviny, ale aj niektoré druhy alkoholu. Zdaňovanie sa formálne uplatňuje na prvého predajcu alebo dovozcu, no náklady sa zvyčajne premietnu do maloobchodnej ceny, ktorú platia koneční spotrebitelia.
Národné ministerstvo financií obhajuje opatrenie ako prínosné, pričom výnosy z dane sú určené na zdravotnícke účely. Podľa maďarskej stratégie za roky 2014 až 2020 systém priniesol 138,8 milióna eur, ktoré mali byť použité na podporu zdravotníctva a prevenciu civilizačných chorôb. Píše o tom portál Euractiv.
Kľúčová je aj dostupnosť zdravých potravín
Napriek finančnému úspechu sa odborníci domnievajú, že daň svojím pôsobením na zdravie obyvateľstva zlyháva. Zombor Berezvai z Univerzity Corvinus analyzoval spotrebiteľské správanie rok pred a sedem rokov po zavedení dane a zistil, že spotreba nezdravých potravín sa neznížila. Podiel týchto výrobkov na dennej strave stúpol z 5,9 percenta v roku 2010 na 7,4 percenta v roku 2018. Rovnako sa neznížila ani miera obezity, ktorá vzrástla z 29 percent v roku 2009 na približne 33 percent v roku 2019.
Berezvai zdôrazňuje, že cena samotná nezmení spotrebiteľské návyky, pretože ich ovplyvňuje viacero faktorov, ako sú príjem, dostupnosť zdravých potravín a individuálne preferencie.
Na medzinárodnej úrovni sa názory líšia. Štúdia Regionálnej kancelárie WHO pre Európu označila Maďarsko za úspešný príklad a uviedla, že daň dosiahla svoje ciele v oblasti verejného zdravia v dlhodobom horizonte. Iné analýzy, vrátane publikácie Berezvaia, však poukazujú na to, že pozorovacie obdobie WHO trvalo iba štyri roky, čo nemusí reflektovať skutočný dlhodobý efekt. Rovnako sa upozorňuje, že v krajinách, kde podobné dane existujú, ako napríklad vo Francúzsku, nedošlo k zníženiu miery obezity.
Samotná daň ako opatrenie nestačí
Komisia odhaduje, že celoeurópska daň by mohla generovať ročne 2 až 2,5 miliardy eur, ktoré by mali byť vyčlenené na programy verejného zdravotníctva, napríklad na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení. Na Slovensku je situácia zložitá aj z hľadiska sociálneho zabezpečenia – vlani takmer 40 percent ľudí ohrozených chudobou nemalo prístup k plnohodnotnému jedlu každý druhý deň, čo je najhoršie v celej Únii.
Odborníci sa zhodujú, že samotná daň nestačí. Aby boli zmeny účinné, je potrebné kombinovať opatrenia vrátane postupného znižovania obsahu cukru, soli a tuku vo výrobkoch, regulácie reklamy na nezdravé potraviny a vzdelávania verejnosti o zdravej výžive. Berezvai dodáva, že ideálne by bolo, keby príjmy z dane postupne klesali, čo by bolo dôkazom efektívneho znižovania spotreby škodlivých potravín.
Zatiaľ čo komisia zdôrazňuje potrebu primerane vysokých sadzieb, aby bolo možné zmeniť spotrebiteľské správanie, príklad Maďarska ukazuje, že samotná finančná motivácia nestačí. Úspech takéhoto opatrenia vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje ekonomické, sociálne a vzdelávacie faktory a nie je založený len na cenovom zvýhodnení či penalizácii.
