Na odporúčania komisie ministerstvo reagovalo, že súčasná vláda nedostala „v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád“. Naopak, EK podľa MS konštatuje „konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam“.
„Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní,“ uviedlo MS s tým, že správa tiež „konečne“ reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania paragrafu 363.
EK má naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora. „Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť,“ reagoval rezort.
Zmeny premlčacích lehôt
S nadobudnutím účinnosti reformy Trestného zákona sa podľa Bruselu v otázke ochrany finančných záujmov EÚ v SR do určitej miery naplnili vopred identifikované riziká – niekoľko korupčných prípadov bolo premlčaných alebo preklasifikovaných na priestupky.
Eurokomisia napríklad poznamenala, že zmeny týkajúce sa najmä premlčacích lehôt mali vplyv na niekoľko prebiehajúcich vyšetrovaní a trestných stíhaní v súvislosti s korupciou, a to aj v prípade vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov úzko prepojených s politikou.
Eurokomisia skonštatovala, že súdny systém má naďalej nedostatky, pokiaľ ide o jeho účinnosť, najmä v prípadoch týkajúcich sa správneho práva, ktorých odhadovaný čas riešenia na prvostupňových súdoch sa prudko zvýšil zo 648 na 1040 dní v roku 2023, čím sa stal jedným z najvyšších v EÚ.
Vlani sa tiež mierne zvýšila doba riešenia občianskoprávnych a obchodných sporov zo 168 na 173 dní. Prípady prania špinavých peňazí boli predvlani vyriešené v priemere za 791 dní, čo je výrazný nárast oproti 520 dňom v roku 2022.
Ohrozenie verejnoprávnosti médií
Na Slovensku sa podľa správy EK zvýšila polarizácia verejnej diskusie, pričom politici svojimi vyjadreniami „útočia“ na mimovládne organizácie a médiá. Občianska spoločnosť je vystavená ďalšiemu tlaku a záťaži v dôsledku nových povinností podávania správ a zverejňovania informácií vyplývajúcich z novely zákona o neziskových organizáciách.
V spojitosti so zrušením Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a zriadením Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) podľa EK pretrvávajú obavy z dôsledkov na nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.
Rezort spravodlivosti však víta, že obsah správy eurokomisie je o niečo korektnejší než v minulom roku. „Ministerstvo spravodlivosti by uvítalo, keby Európska komisia všetky informácie uvádzané v správe systematicky a dôsledne overovala vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci a aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie,“ doplnilo ministerstvo. Kritizuje aj krátky časový priestor na komunikáciu pripomienok.
