Uplynulé dni ukázali, že Európe môžu komplikácie spôsobiť nielen drony, ktoré omylom či zámerne míňajú bojisko na Ukrajine. Kontinent navyše rieši záhadné incidenty s drony pri letiskách mimo bojovej oblasti. Ministri obrany niekoľkých krajín sa v piatok mali stretnúť, aby rokovali o vzniku protidronovej bariéry pozdĺž východnej hranice EÚ. Dvadsaťsedmička bude potrebovať spoľahlivé technológie, ktoré jej umožnia kŕdle bezpilotných strojov detekovať a likvidovať bez toho, aby sa plytvalo drahými sofistikovanými zbraňami.
Zhruba pred dvoma týždňami vnikla do poľského vzdušného priestoru dvadsiatka ruských dronov. Neskôr malo podobný problém aj Rumunsko, ktoré sa na dopady úlomkov ruských dronov sťažuje opakovane.
Tento týždeň sa však ukázalo, že v ohrození nie sú len krajiny v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. V pondelok večer bolo uzavreté letisko v Kodani kvôli preletom neznámych strojov. V noci na štvrtok potom Dánsko hlásilo prelety dronov nad niekoľkými letiskami. Na začiatku týždňa bolo tiež uzavreté letisko v nórskom Osle.
Ruská stopa na mori
Dáni tvrdia, že incidenty sú dielom profesionálneho aktéra, zatiaľ ale chýbajú jasné dôkazy o spojitosti s Ruskom. „Je jasné, že to súvisí s udalosťami, ktorých sme boli svedkami nedávno, s dronovými útokmi, narušovaním vzdušného priestoru a hackerskými útokmi na európske letiská,“ vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová.
Kodaň sa domnieva, že drony môžu byť vypúšťané z lodí v Baltskom mori a Severnom mori, ktoré majú väzby na Moskvu. Prinajmenšom jedno z podozrivých plavidiel je súčasťou takzvanej tieňovej flotily, ktorú bojujúci štát používa na export svojich energetických produktov. Dánske úrady však pripúšťajú, že preukázať spojitosť bude zložité, podobne ako v prípade skorších záhadných narušení baltskej infraštruktúry.
NATO každopádne tento týždeň odsúdilo Kremeľ za to, že stupňuje narušovanie vzdušného priestoru členských krajín. „Rusko nesie plnú zodpovednosť za tieto akcie, ktoré eskalujú, predstavujú riziko chybného odhadu a ohrozujú životy,“ píše sa v stanovisku aliancie. Nejde totiž iba o drony, ale aj o ruské stíhačky, ktoré v poslednej dobe narušili estónsky vzdušný priestor.
Incidenty zalarmovali rad európskych krajín, ktoré pripúšťajú, že EÚ nie je na podobné provokácie dostatočne pripravená. „V Poľsku väčšina dronov nebola detekovaná. Toto je skutočná medzera, ktorú musíme vyriešiť,“ tvrdí estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Detekcia malých, pomalých a nekovových dronov je obtiažna, pretože ich radar ľahko zamení napríklad za kŕdeľ vtákov.
Do roka sa čaká vylepšenie detekcie v EÚ
Ďalším problémom je to, že v Poľsku boli zostrelené zbraňami v hodnote mnohých miliónov dolárov. Rusko je pritom teoreticky schopné zahlcovať dôležité európske miesta ako letisko veľkým množstvom lacných dronov, ktoré sa vyrábajú z dreva, plastu alebo polystyrénu. „Čo budeme robiť, zakaždým posielať sťahačky F-16 a F-35? To nie je udržateľné. Musíme sa lepšie vybaviť systémami proti dronom,“ uviedla pre Politico Ulrike Frankeová z think tanku European Council on Foreign Relations.
Predstavitelia východného krídla NATO, Ukrajiny a Dánska budú v piatok. Brusel verí, že dvadsaťsedmička by mohla do roka významne zlepšiť detekciu dronov, ale vytvorenie plnohodnotnej siete na súši aj na mori, ktorá by bola schopná sledovať a ničiť ciele, bude zrejme trvať oveľa dlhšie.
Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius povedal serveru Euractiv, že Európa musí kopírovať ukrajinskú armádu, ktorá nasadila akustické senzory na detekciu bezpilotných strojov. Ďalšiu lacnú možnosť, ako si poradiť s drónmi, podľa neho predstavujú lasery.
Vojenskí predstavitelia pobaltských krajín povedali AP, že obrana proti dronom vyžaduje riešenie zložitého súboru technologických, finančných a byrokratických problémov. Európa podľa nich potrebuje nakúpiť lacnejšie technológie a urýchliť ako nákupné procesy, tak výrobu. „Čo potrebujem, je technológia, ktorá je dostatočne dobrá, cenovo dostupná a je možné ju vyrábať hromadne,“ citovala agentúra veliteľa estónskych síl Andrusa Merila. „Nepotrebujeme špičkové zbrane, z ktorých môžem vystreliť len raz na ciele, ktorých budú útočiť stovky,“ dodal.
Podpora pružných startupov
Protiletecká obrana je už dlho považovaná za jednu z hlavných medzier v schopnostiach európskych krajín NATO a aliancia ich tlačí k investíciám. Doteraz sa ale plánovali predovšetkým nákupy drahých systémov. Problémom je podľa odborníkov aj to, že alternatívy sú zatiaľ obmedzené, aj keď nejaké už vznikajú.
Napríklad švédsky Saab koncom augusta predstavil novú lacnú raketu Nimbrix, určenú na neutralizáciu malých bezpilotných lietadiel v nízkych výškach. Francúzi si nedávno objednali model laserového systému proti dronom Syderal od konzorcia spoločností MBDA, Safran, Thales a Cilas.
Merilo však naznačil, že sa možno nie všetkým zbrojným firmám, ktoré desaťročia strávili vývojom systémov protivzdušnej obrany v hodnote miliárd dolárov, chce pustiť na trh niečo nové a lacné. Navyše kvôli unáhlenému vývoju dronov v súvislosti s vojnou na Ukrajine existuje riziko zastarávania obranných technológií v rádoch mesiacov namiesto rokov.
Riešením môžu byť investície do startupov, ktoré by rýchlo zaplnili medzeru na trhu. Napríklad Lotyšsko aj niektoré ďalšie krajiny sa už obrátili na menšie spoločnosti, príkladom je estónska Frankenburg Technologies, ktorá vyvíja lacné miniatúrne protidronové strely. Odborníci ale upozorňujú aj na to, že Európa sa musí nastaviť na polovojnový režim, ktorý jej uľahčí spoluprácu medzi vládou, armádou, priemyslom i civilným obyvateľstvom.
