Medzi Fínskom na severe až po Lublin v poľskom východe sa rysuje nový „výbušný pás zeme“: krajiny NATO plánujú výsadbu státisícov až miliónov mín na svojich hraniciach. Cieľom je odradiť Rusko – obrannou stratégiou, ktorú si už dávno väčšina sveta nevie predstaviť.
Od zamrznutých lesov severného Fínska až po poľské pohraničie sa potichu črtá nový obranný val. Nie z betónu, ale z miliónov mín. Päť členských štátov NATO – Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko – plánuje výnimočný krok: vystúpenie z Ottawskej dohody, ktorá už desaťročia zakazuje používanie protipechotných mín.
Tento drastický obrat prichádza v čase, keď sa hranica medzi Ruskom a Alianciou opäť stáva líniou napätia. Tieto krajiny oznámili, že plánujú vystúpiť z Ottawskej dohody z roku 1997, ktorá zakazuje používanie protipechotných mín. Očakáva sa, že ešte v júni oficiálne oznámia svoj zámer OSN, čo im umožní od začiatku budúceho roka opäť vyrábať, skladovať a rozmiestňovať tieto zbrane. Dokopy chránia vyše 3450 kilometrov hranice NATO s Ruskom a Bieloruskom. Vojenskí stratégovia už teraz určujú konkrétne miesta v lesoch, mokradiach a pri jazerách, kam by sa míny v prípade potreby umiestnili, ak by Vladimir Putin opäť rozhodol o eskalácii vojny smerom na Západ, informuje portál The Telegraph.
Zákaz, ktorý stráca platnosť
Rozhodnutie vrátiť sa k plošnému zamínovaniu krajiny znamená tiché ukončenie éry globálneho odmietania mín, ktorú presadzovala napríklad princezná Diana počas svojej ikonickej návštevy Angoly. Vtedy svetu pripomenula utrpenie civilistov, ktorým míny zmenili život. „Prišla som sem srdcom a chcem upriamiť pozornosť na ľudí v núdzi,“ povedala počas prechádzky mínovým poľom. Británia vtedy zaujala vedúce miesto v boji proti mínam – Tony Blair ich zakázal vyrábať aj vyvážať, a krajina sa pričinila o vznik a ratifikáciu Ottawskej dohody, ku ktorej sa pridalo 164 štátov.
Jedným z jej najväčších zástancov bol vtedajší minister obrany a neskôr generálny tajomník NATO George Robertson, ktorý tvrdil: „Míny nie sú ani morálne správne, ani vojensky efektívne.“ Ale vojna na Ukrajine tieto morálne istoty zničila. V čase, keď Rusko pravidelne porušuje medzinárodné právo, sú obranné prostriedky, ktoré boli kedysi tabu, opäť na stole – ako z núdze cnosť.
Litva v prvej línii
Najcitlivejšiu situáciu má Litva – najväčší z baltských štátov. Čelí dvom nepriateľským hraniciam: s Bieloruskom a s ruskou exklávou Kaliningrad. Kľúčový úsek je tzv. Suvalkský koridor, úzky pás zeme, ktorý tvorí jediné suchozemské spojenie medzi Poľskom a baltskými krajinami. Ak by Rusko chcelo narušiť stabilitu regiónu, práve tadiaľ by mohla viesť jeho cesta. Miestne dedinky a neporušené lesy by sa razom stali bojiskom.
Najzraniteľnejšou časťou je výbežok litovského územia do Bieloruska, kde je každá dedina len pár kilometrov od hraníc. V obci Šadžiūnai, len kúsok od plotu posiateho ostnatým drôtom, žije Jadvyga Mackevič. Pamätá si, ako nacisti podpálili ich dedinu, keď mala len tri roky. „Veľmi som plakala. Moja dedina horela,“ spomína dnes 84-ročná žena.
Strach z budúcnosti a výzbroj v teréne
Návrat vojny ju desí. „Ak Boh dá, možno nás to obíde. Ale vojna je vojna. Netreba ju opakovať. Veľmi sa bojím. My starí aj tak zomrieme, ale naše vnúčatá musia žiť,“ vraví. Sama sa na vojnu nijako nepripravuje, ale susedia už áno. V obci Didieji Baušiai si Jurate a Vladislav Penkovskí postavili záhradný bunker a zásobili pivnicu vodou, konzervami a liekmi. „Máme bábätko, musíme myslieť na budúcnosť,“ vysvetľuje Jurate. O nášľapných mínach však nie je presvedčená. „Na obranu možno áno, ale pre ľudí nie. Nemohli by sme chodiť do lesa tak ako teraz. Je to psychologicky ťažké,“ priznala.
Ministerka obrany Litvy Dovilė Šakalienová hovorí o krutej realite. „Bezpečnostná situácia sa dramaticky zmenila. Rusko nás ohrozuje systematicky – hybridnými útokmi, narušením hraníc, kybernetickými útokmi,“ vysvetľuje. Rusko nikdy Ottawskú dohodu nepodpísalo a má najväčší arzenál protipechotných mín na svete – vyše 26 miliónov. Mnohé dnes zabíjajú na Ukrajine. „Preto si nemôžeme dovoliť obmedzenia. Potrebujeme všetky dostupné prostriedky na obranu,“ dodala.
Litva plánuje minúť 800 miliónov eur na výrobu mín, čím sa jej obranný rozpočet vyšplhá na 5,5 % HDP – viac než dvojnásobok britskej úrovne. Bývalý minister obrany Laurynas Kasčiūnas, autor plánu obrany, je presvedčený, že míny sú kľúčovým prvkom obrany. „Všetky druhy mín – protipechotné, protitankové – spomalí nepriateľa. Získame čas, aby sme ho mohli zasiahnuť z diaľky a pripraviť sa,“ povedal.
Aj on tvrdí, že míny budú uložené pri hraniciach, pripravené na použitie, ale neaktivované – aby neohrozovali civilistov. „Dnes ich vieme nasadiť bezpečne, ovládať na diaľku a až v prípade krízy ich aktivovať,“ dodal. No zároveň poznamenal: „Ak ich nepoužijeme my, použije ich Rusko. Tak jednoduché to je.“
Ukrajina je toho dôkazom – aj keď sa pridala k Ottawskej dohode a zničila väčšinu mín, dnes jej územie opäť zamorili výbušniny, ktoré tam zanechala ruská armáda. V novej realite, kde sa staré pravidlá menia, sa mínové polia môžu stať trvalou súčasťou európskej obrany. A „železná opona“ sa tak vracia – tentoraz pod zemou, v tichu lesov.
