Diplomati zastupujúci 27 členských štátov EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na 17. balíku sankcií proti Rusku. Týkajú sa hlavne tzv. ruskej tieňovej flotily tankerov, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Tieto sankcie však boli pripravované ešte pred ultimátom európskych lídrov. Tí vyzvali Putina na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Ak naň nepristúpi, nové sankcie budú „masívne“. Putin navrhol priame rokovania v stredu v tureckom Istanbule.
Európski lídri práve cez víkend pohrozili Moskve novými „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok Rusko varoval, že im bude čeliť, ak tento týždeň nedôjde k „skutočnému pokroku“ pri dosiahnutí mieru na Ukrajine. Aj francúzsky prezident Macron v utorok vyjadril podporu uvaleniu nových sankcií na Rusko v prípade, že nezačne uplatňovať prímerie, ktoré navrhla Ukrajina spolu so svojimi spojencami. Európske sankcie by mohli cieliť na finančné služby a ropný a plynárenský sektor.
Ukrajina vie, že nemôže získať všetky svoje územia
Francúzsky prezident ďalej povedal, že je potrebné pomáhať Ukrajine brániť sa, ale že Európa nechce rozpútať tretiu svetovú vojnu. Ukrajina si je podľa jeho slov vedomá, že momentálne nedokáže získať späť všetky svoje územia, ktoré Rusko anektovalo alebo dobylo za posledných viac než desať rokov. „Vojna sa musí skončiť a Ukrajina musí byť v najlepšej možnej situácii, aby mohla začať rokovania… Dokonca aj Ukrajinci majú dostatok nadhľadu, aby povedali, že nemajú kapacity na to, aby získali späť všetko, čo bolo od roku 2014 zabraté,“ uviedol.
Rusko ovláda len Krym
Rusko v súčasnosti ovláda približne pätinu ukrajinského územia, no nemá úplne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v septembri 2022 – Záporožskú, Luhanskú, Doneckú a Chersonskú. Ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý anektovalo ešte v roku 2014, čomu predchádzala vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné.
Príde Putin na rokovania?
Návrh na 30-dňové bezpodmienečné zastavenie bojov nepresvedčil ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý namiesto toho vyzval na priame rokovania s Ukrajinou v tureckom Istanbule. Ukrajinský prezident Zelenskyj chce uvalenie „tých najsilnejších“ sankcií voči Moskve v prípade, že Putin sa na rokovaniach nezúčastní. „Urobíme všetko pre to, aby sa toto stretnutie uskutočnilo,“ povedal Zelenskyj.
facebook]
Na rokovania v Turecku bol podľa neho pozvaný aj šéf Bieleho domu. „Nepoznám rozhodnutie amerického prezidenta, ale ak potvrdí účasť, myslím, že by to bol ďalší podnet pre Putina, aby prišiel,“ pokračoval Zelenskyj. Za americkú stranu však na rokovania prídu vyslanci prezidenta USA Steve Witkoff a Keith Kellogg a americký prezident Trump sa ich zrejme nezúčastní.
Rusko len zdržuje, nechce prímerie ani mier
Putin podľa ukrajinského prezidenta nechce žiadne rokovania o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine. „Som presvedčený, že Putin nechce ukončiť vojnu, nechce prímerie, nechce žiadne rokovania,“ uviedol. Zelenskyj tiež oznámil, že sa v Ankare plánuje stretnúť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. K stretnutiu by malo dôjsť v stredu alebo vo štvrtok (14./15. mája). A budú čakať na príchod Putina.
Moskva však dosiaľ nepotvrdila, či šéf Kremľa napokon do Istanbulu príde. Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou bez predbežných podmienok navrhol sám Putin, i keď nespresnil, kto by mal jednotlivé strany zastupovať. „Ak Putin nepríde a zahráva sa, je to definitívny dôkaz, že nechce ukončiť vojnu,“ konštatoval Zelenskyj. Vedúci jeho kancelárie Andrij Jermak v utorok uviedol, že Zelenskyj sa v Istanbule nestretne so žiadnym ruským predstaviteľom okrem Putina. Podľa Jermakovho poradcu Mychajla Podoľaka by totiž rokovania na nižšej úrovni znamenali len „naťahovanie“ mierového procesu.
Európska únia proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu zaviedla dosiaľ už 16 balíkov sankcií,17. budú oficiálne schvaľovať v utorok. Diplomat upozorňujú, že medzi 27 členskými štátmi EÚ je čoraz ťažšie dosiahnuť jednomyseľnosť potrebnú pri prijímaní nových opatrení.
