Európska komisia dúfa, že opatrenia, ktoré zaviedla v marci, by mohli viesť k investíciám 800 miliárd eur do obrany do konca desaťročia. Ministri financií EÚ v utorok udelili 15 členským štátom právo odchýliť sa od fiškálnych pravidiel bloku s cieľom výrazne zvýšiť výdavky na obranu.
„V tomto kritickom bode musia investície do našich obranných spôsobilostí zostať našou najvyššou prioritou,“ uviedla podľa portálu Euro News vo vyhlásení Stephanie Lose, ministerka hospodárstva Dánska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ. „Dnešná aktivácia národnej únikovej doložky umožní členským štátom zvýšiť výdavky na obranu a zároveň si zachovať udržateľné verejné financie,“ dodala.
Krajiny, ktorých žiadosť o aktiváciu národnej únikovej doložky v Pakte stability a rastu (SGP) bola schválená, sú Belgicko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko.
Nemecko tiež požiadalo o zmiernenie fiškálnych pravidiel pre obranu, ale Rada EÚ zatiaľ nie je v pozícii, aby o tom rozhodla, keďže Berlín, ktorého nová vláda sa ujala úradu v apríli, nepredložil svoj strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, v ktorom by načrtol prioritné verejné investície a reformy na nasledujúce roky. Očakáva sa, že tak urobia do konca mesiaca, pričom o ich žiadosti o aktiváciu národnej únikovej doložky sa bude pravdepodobne hlasovať v septembri.
Termín do roku 2030
Opatrenie umožňuje týmto členským štátom zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne počas štyroch rokov bez následkov, aj keď to zvýši ich celkový deficit nad limit 3 % HDP stanovený v Pakte stability a rastu. Je súčasťou plánu EÚ „Pripravenosť 2030“ v hodnote 800 miliárd eur na zvýšenie výdavkov na obranu v nasledujúcich štyroch rokoch, pričom Európska komisia predtým odhadovala, že do tohto sektora by sa mohlo investovať až 650 miliárd eur.
Šestnásť krajín EÚ, ktoré budú mať prospech z miernejších fiškálnych pravidiel, sú zároveň členmi vojenskej aliancie NATO, ktorá sa koncom minulého mesiaca dohodla na viac ako zdvojnásobení svojho cieľa výdavkov na obranu na 5 % HDP do roku 2035. Nový cieľ predstavuje obrovskú požiadavku pre niektorých spojencov EÚ, pričom niekoľko z nich – Belgicko, Taliansko, Maďarsko, Rumunsko, Francúzsko, Poľsko a Slovensko – už bolo predmetom Bruselovho postupu pri nadmernom deficite kvôli zlému stavu ich verejných financií.
Malta a teraz aj Rakúsko, dva neutrálne členské štáty, sú tiež pozorne monitorované v rámci rovnakého postupu. Hoci odchýlenie sa od fiškálnych pravidiel pre obranu nevedie k ich penalizácii, týchto deväť krajín „zostáva viazaných rozpočtovými pravidlami a musí zostať odhodlaných vykonávať revidovaný rámec hospodárskeho riadenia bez ohľadu na aktiváciu doložky“ pre všetky ostatné výdavky, uvádza sa tiež vo vyhlásení Rady.
27 členských štátov EÚ medzitým v súčasnosti zvažuje, či sa zúčastnia programu SAFE, ďalšieho hlavného finančného piliera zahrnutého do plánu na znovuzbrojenie EÚ. Očakáva sa, že svoje projekty a žiadosti o financovanie predložia koncom mesiaca, pričom Komisia má začať so získavaním 150 miliárd eur na tento program na trhoch začiatkom roka 2026. Nové preteky v zbrojení v EÚ prichádzajú uprostred varovaní spravodajských agentúr, že Rusko by mohlo byť koncom desaťročia schopné zaútočiť na ďalšiu európsku krajinu.
