Situácia na globálnych energetických trhoch sa v posledných týždňoch výrazne vyostrila. Rast cien ropy spôsobuje tlak nielen na ekonomiku štátov, ale aj na bežných vodičov. Najsilnejšie ekonomiky sveta združené v skupine G7 už naznačili, že sú pripravené uvoľniť časť svojich strategických ropných rezerv, aby zmiernili prudké zdražovanie. Cieľom takéhoto kroku je stabilizovať trh a spomaliť rast cien pohonných hmôt.
Napätie sa pritom prenáša aj do každodenného života. Na mnohých miestach sa objavili vodiči, ktorí začali palivá tankovať do kanistrov, aby si vytvorili zásoby pre prípad ďalšieho zdražovania. Takéto správanie je typické pre obdobia neistoty, keď ľudia očakávajú, že ceny budú pokračovať v raste.
Na Slovensku sa zatiaľ situácia nevyvíja tak dramaticky ako v niektorých západoeurópskych krajinách. Ceny benzínu a nafty sa zvýšili iba o niekoľko centov. V štátoch ako Rakúsko, Nemecko alebo Francúzsko však ceny v priebehu niekoľkých dní vzrástli aj o desiatky centov na liter.
Aj keď Slovensko zatiaľ nepociťuje taký silný nárast cien, odborníci upozorňujú, že ak bude geopolitické napätie pokračovať, zdražovanie sa môže postupne prejaviť aj na domácich čerpacích staniciach. Dôvod je jednoduchý – ak rastie cena surovej ropy, skôr či neskôr sa to odrazí aj na cenách konečných produktov.
Prezident Peter Pellegrini v tejto súvislosti pre pravda.sk uviedol, že vláda zatiaľ situáciu zvláda bez zásadného zaťaženia verejných financií. Zároveň však zdôraznil, že kabinet musí byť pripravený aj na alternatívny scenár, ak by sa situácia na trhu ešte zhoršila.
Významnú úlohu zohráva aj slovenská rafinéria Slovnaft, ktorá pokrýva približne 60 percent domáceho trhu s pohonnými hmotami. Jej vedenie deklarovalo, že pri tvorbe cien chce postupovať opatrne a vyhýbať sa prudkým výkyvom.
Politické návrhy a spory o riešenia
Rast cien palív postupne vyvoláva diskusiu aj na politickej scéne. Opozičné strany upozorňujú, že vláda by mala byť pripravená na prípadný prudší nárast cien. Jedným z navrhovaných riešení je dočasné zníženie spotrebnej dane z motorových palív.
Podľa návrhu by sa sadzby znížili na minimum povolené európskou legislatívou. Konkrétne by sa daň z benzínu znížila zo 514 eur na 359 eur za tisíc litrov a pri nafte z 368 eur na 330 eur za tisíc litrov. Takéto opatrenie by podľa predkladateľov mohlo znížiť cenu benzínu približne o 18 centov na liter a cenu nafty asi o päť centov.
Zástancovia tohto riešenia tvrdia, že negatívny dopad na štátny rozpočet by nemusel byť taký výrazný, ako sa môže zdať. Na Slovensku sa totiž každý mesiac predá približne 70 miliónov litrov benzínu. Nižšie ceny by mohli motivovať vodičov, aby viac tankovali doma namiesto zahraničia, a zároveň by mohli prilákať aj tranzitných vodičov.
Podľa návrhu by sa výpadok príjmov mohol čiastočne vyrovnať práve vyšším predajom palív. Stačilo by, aby sa predaj zvýšil približne o pätinu.
Nie všetci politici však s týmto prístupom súhlasia. Kritici upozorňujú, že zásahy do daňového systému počas rozpočtového roka môžu narušiť stabilitu verejných financií. Podľa nich by takéto opatrenie predstavovalo skôr krátkodobé a nesystémové riešenie.
Niektorí odborníci tiež odmietajú myšlienku administratívneho zastropovania cien na čerpacích staniciach. Varujú, že ak by štát príliš reguloval ceny, mohlo by to deformovať trh a v extrémnom prípade dokonca spôsobiť nedostatok palív.
Alternatívou by podľa nich mohlo byť využitie dodatočných príjmov štátu, ktoré vznikajú z vyšších cien palív. Tieto peniaze by vláda mohla použiť napríklad na:
- podporu verejnej dopravy,
- cielenú pomoc domácnostiam,
- kompenzácie pre najviac zasiahnuté sektory ekonomiky,
- zmiernenie dopadov rastúcich cien energií.
Európske riešenia a možné kroky Slovenska
Niektoré krajiny Európskej únie už pristúpili k priamym zásahom do cien pohonných hmôt. V strednej a juhovýchodnej Európe sa objavujú modely, ktoré regulujú maximálne ceny na čerpacích staniciach.
Jedným z najvýraznejších príkladov je Maďarsko. Tamojšia vláda stanovila cenový strop na benzín aj naftu. Cena benzínu je obmedzená na 595 forintov za liter a nafta na 615 forintov za liter. Opatrenie sa primárne vzťahuje na vozidlá registrované v krajine. V prípade potreby je vláda pripravená uvoľniť aj časť štátnych ropných rezerv, aby zabezpečila dostatok palív.
Podobný prístup využívajú aj niektoré ďalšie štáty. Slovinsko zaviedlo systém maximálnych cien už počas energetickej krízy v roku 2022. Vláda tam pravidelne upravuje ceny približne každé dva týždne podľa vývoja na svetových trhoch.
Chorvátsko používa podobný mechanizmus. Štát tam určuje maximálne ceny palív na čerpacích staniciach s cieľom ochrániť domácnosti aj firmy pred prudkými výkyvmi. Takéto opatrenia majú zabrániť tomu, aby rast cien palív výrazne zdražoval dopravu alebo potraviny.
Slovenská vláda zatiaľ konkrétne opatrenia nepredstavila. Niektorí ministri však pripúšťajú, že ak sa situácia v Európe bude zhoršovať, krajina môže byť nútená prijať podobné kroky ako iné štáty Únie. Diskusia o možných riešeniach sa preto postupne presúva aj do parlamentu a môže sa stať jednou z hlavných ekonomických tém najbližších mesiacov.
