Horšie výsledky sú spojené s častejším používaním mobilov vo voľnom čase a v krajinách, kde školy hlásili nedostatok učiteľov. O niečo lepšie výsledky dosiahli krajiny, ktoré poskytli učiteľom dodatočnú pomoc počas pandémie COVID-19. OECD však zároveň upozornila, že zatvorené školy počas pandémie môžu za zhoršenie výsledkov len čiastočne.
Slovensko na tom nie je o nič lepšie
„Za problém nemôže nikto iný, žiaden iný štát, ani svetové sprisahanie, je to problém nás, Slovenskej republiky. Je to naša národná tragédia a dôvodom je dlhodobé zanedbávanie financií a priorít školstva,“ vyhlásil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Zdôraznil, že práve čitateľská gramotnosť je potrebná, aby žiaci dokázali uspieť v ďalšom vzdelávaní a iných predmetoch. Vidí v tom súvis aj so zhoršovaním sa v matematickej gramotnosti. Minister hovorí o výraznom zhoršení oproti predchádzajúcemu testovaniu.
Upozornil, že zmeny v školstve nie je vidno ihneď. Vo vedení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR preto do budúcna nechce prinášať veľké reformy, ale dbať na pretavenie zmien do praxe. Teší ho spustenie kurikulárnej reformy. Netreba podľa neho veľmi meniť obsah vzdelávania, ale spôsob učenia. Zdôraznil, že deti musia chápať problematiku, ktorú preberajú.
Vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Ivana Pichaničová doplnila, že v matematickej gramotnosti zaznamenali žiaci ešte väčší prepad ako v čitateľskej, a to o 22 bodov. „Prepad je asi najväčší zo všetkých testovaných krajín,“ uviedla. Slovensko sa celkovo v meraní ocitlo pod priemerom krajín OECD. Zhoršený celkový výsledok podľa nej vyplýva aj zo zvýšenia počtu žiakov v rizikovej skupine, ktorí nedosahujú ani základné očakávania pre dané oblasti.
Pichaničová priblížila, že okrem testovania so žiakmi robili aj dotazníky, týkajúce sa vzťahu k matematike. Záverom je, že lepšie výsledky dosiahli žiaci, od ktorých učitelia vyžadujú aj rozmýšľať nad problémom, vysvetľujú im dôvody a nie ich len mechanicky učia. Za alarmujúce označila, že Slovensko bolo spomenuté ako krajina s najväčším vplyvom socioekonomického zázemia žiakov na výsledky. „U nás má žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia oveľa menšie a takmer žiadne šance sa posunúť vo svojej kariére,“ podotkla.
V súvislosti s nízkou schopnosťou čítať s porozumením upozornila riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová, že deti sú aj viac frustrované, častejšie vyhorené, častejšie podliehajú depresiám, sú vyčerpanejšie a prestávajú mať záujem aj o školu. Vyplýva to podľa nej z toho, že keď nedokážu čítať s porozumením a extrahovať informácie z textu, majú problém pracovať s každým iným predmetom. Upozornila, že pri duševnom zdraví treba dbať na prevenciu a rýchlejšie vedieť reagovať na novo sa vynárajúce potreby detí.
