Napriek miliardovým investíciám do obrany a ambicióznym plánom Európskej únie pripraviť kontinent na možnú hrozbu do roku 2030, obyvatelia Európy zostávajú voči vlastným armádam skeptickí. Najnovší prieskum ukazuje, že väčšina Európanov nevidí svoje štáty ako schopné ubrániť sa ruskej agresii – a to len pár dní po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin tvrdil, že Moskva je „pripravená okamžite“.
Vyše dvoch tretín Európanov sa domnieva, že ich krajina by v prípade ruského útoku nedokázala vojensky obstáť. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre analytický magazín Le Grand Continent uskutočnila agentúra Cluster 17. Z viac ako 9500 opýtaných z deviatich členských štátov EÚ až 69 percent uviedlo, že nemá dôveru vo vlastnú obranu ani v schopnosť armády reagovať na ruskú agresiu.
Najvyššiu mieru sebadôvery medzi skúmanými krajinami zaznamenalo Francúzsko, kde 44 percent respondentov verí v obranyschopnosť štátu, no aj tam prevládajú pochybnosti – 51 percent Francúzov je presvedčených o opaku.
Najnižšiu dôveru vyjadrili obyvatelia Belgicka, Talianska a Portugalska, kde skepticizmus prekračuje hranicu 85 percent.
Vplyv geografie a pocit bezpečia na Západe
Autori prieskumu upozorňujú, že rozdiely medzi štátmi súvisia aj s geografickou vzdialenosťou od Ruska. Štáty západnej Európy – vzdialenejšie od hraníc s Ruskom a dlhodobo žijúce v pocite bezpečia – hodnotia svoje schopnosti omnoho kritickejšie. Podľa analytikov to naznačuje, že čím ďalej krajina leží od potenciálneho konfliktu, tým menej si verí v prípade priamej konfrontácie.
„Geopolitická vzdialenosť sa premieta do slabého pocitu pripravenosti,“ uvádzajú autori prieskumu.
Zverejnenie výsledkov prieskumu prichádza v období, keď Moskva zintenzívňuje svoju rétoriku voči Európe. Len pred niekoľkými dňami prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko je „pripravené hneď teraz“, ak by Európa „chcela bojovať a konflikt začala“.
Jeho slová zazneli krátko pred stretnutím s americkými vyjednávačmi, ktorí sa snažia o ďalší diplomatický tlak na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu.
Napätie zvyšuje aj opakované varovanie ruského ministerstva zahraničných vecí, že akákoľvek prítomnosť zahraničných jednotiek na Ukrajine – aj v nefrontových, podporných oblastiach – by bola Moskvou vnímaná ako eskalácia.
Rusko tento týždeň znovu zdôraznilo, že príslušníkov francúzskych súkromných vojenských spoločností považuje za legitímny cieľ.
Európa investuje miliardy, no verejnosť to nevníma
Prieskum prichádza v čase, keď Európska únia spúšťa najväčšiu zbrojnú iniciatívu za posledné desaťročia. Členské štáty investujú stovky miliárd eur do modernizácie armád, navýšenia výroby munície a urýchlenia spoločných nákupov techniky.
EÚ opakovane tvrdí, že cieľom je posilniť obranu do konca dekády – obdobia, ktoré podľa viacerých spravodajských služieb predstavuje moment, keď by Rusko mohlo testovať odolnosť NATO a jeho článku 5.
Napriek týmto ambíciám obyvatelia Európy necítia, že ich štáty sú pripravené. Skepticizmus naznačuje, že masívne oznámenia o posilnení obrany zatiaľ nedokázali presvedčiť značnú časť verejnosti.
Autori štúdie upozorňujú, že výsledky prieskumu nereflektujú jednu zásadnú skutočnosť: v prípade útoku by žiadna členská krajina EÚ pravdepodobne neostala izolovaná. Reálny konflikt s Ruskom by sa takmer s istotou odohrával v podobe hybridnej vojny, nie v priamej, jednostrannej konfrontácii medzi Moskvou a jednou krajinou.
Napriek tomu výsledky prieskumu odhaľujú rastúcu neistotu Európanov a prehlbujúcu sa priepasť medzi strategickými cieľmi EÚ a vnímaním verejnosti.
