Európska komisia zverejnila najnovší prehľad krokov voči členským štátom, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce z európskej legislatívy. Slovensko sa v tomto balíku objavilo v súvislosti s daňovou politikou a nedostatočnou implementáciou digitálnych colných systémov. Očakáva sa, že bude musieť v krátkom čase vysvetliť Brusel svoj postup a prijať nápravné opatrenia, inak mu hrozí posun prípadu na Súdny dvor EÚ.
Kľúčovým problémom, na ktorý Európska komisia upozornila, je neúplné zavedenie národného systému dovozu (NIS) a systému dočasného skladovania v leteckej doprave (TS Air). Obe riešenia tvoria základ pripravovaného digitálneho colného rámca CCC, ktorý má zjednotiť a zefektívniť spracovanie colných údajov v celej EÚ.
Členské štáty mali tieto systémy sprevádzkovať najneskôr do 31. decembra 2023, čo sa Slovensku nepodarilo napriek viacerým predchádzajúcim výzvam Bruselu. Podobné nedostatky sa týkajú aj Českej republiky a Grécka.
Kroky Európskej komisie: od výziev až po odôvodnené stanovisko
V rámci pravidelných rozhodnutí o porušení povinností zaslala EK trom krajinám – Česku, Grécku a Slovensku – odôvodnené stanoviská, teda druhý krok v konaní pre porušenie práva EÚ. Krajiny majú teraz dva mesiace, aby poskytli odpoveď a zároveň predložili konkrétny plán, ako odstránia zistené nedostatky.
- Česko odložilo zavedenie NIS až na prvú polovicu roka 2026.
- Grécko má implementáciu systému TS Air naplánovanú až do roku 2027.
- Slovensko chce zaviesť TS Air v období 2026 – 2027, teda výrazne po pôvodnom termíne.
Komisia zdôraznila, že tieto oneskorenia sú v rozpore s požiadavkami Colného kódexu Únie a s rozhodnutím z roku 2023, ktoré presne určilo, dokedy musia byť systémy v prevádzke.
Prečo sú systémy NIS a TS Air také dôležité?
Podľa EK ide o nevyhnutné prvky digitalizácie európskeho colného priestoru. Nové systémy majú zrýchliť spracovanie údajov, zabrániť podvodom a zjednodušiť administratívne procesy pre firmy aj štátne orgány. Ich absencia znamená, že Slovensko nemôže naplno fungovať v spoločnom digitálnom colnom systéme EÚ a vytvára tým právnu aj technologickú medzeru.
Ak Slovensko v stanovenej dvojmesačnej lehote nepredloží presvedčivý plán a nezačne systém implementovať, EK môže celý prípad posunúť na Súdny dvor Európskej únie. Ten môže členskému štátu v krajnom prípade uložiť finančné sankcie.
