Európska komisia nedávno zverejnila mimoriadne dôležitú správu COM(2026) 77 final, ktorá hodnotí bezpečnosť ciest v polovici stanoveného obdobia do roku 2030. Výsledky jasne ukazujú, že napriek moderným asistenčným systémom, autonómnemu brzdeniu a zvýšeným policajným kontrolám tempo znižovania počtu dopravných nehôd nedosahuje očakávanú úroveň. Brusel varuje: súčasné opatrenia nestačia na dosiahnutie ambicióznych cieľov Európskej únie.
Súčasná denná realita nás rýchlo vyvedie z omylu, že moderné technológie a regulácie automaticky robia cesty bezpečnejšími. Úmrtnosť na cestách klesá len pomaly a riziko pokračuje pre všetkých účastníkov premávky. Informuje o tom portál Autoviny.sk.
Vízia nulovej úmrtnosti sa vzďaľuje
EÚ si stanovila cieľ znížiť do roku 2030 počet úmrtí a vážnych zranení na cestách o polovicu oproti roku 2019. Absolútnym cieľom je „Vízia nula“ – nulové smrteľné nehody do roku 2050. Aktuálne štatistiky však ukazujú, že priemerná úmrtnosť v EÚ v roku 2024 dosiahla 45 obetí na milión obyvateľov. Bez okamžitého zrýchlenia opatrení sa ciele do roku 2030 pravdepodobne nepodarí dosiahnuť.
Politická vôľa a administratívna roztrieštenosť brzdia pokrok
Podľa správy komisie je jednou z hlavných príčin neuspokojivého stavu nedostatočná politická angažovanosť v mnohých členských štátoch. Bezpečnosť ciest sa často vníma ako technická záležitosť, nie ako priorita číslo jeden. Problémy prehlbuje aj administratívna roztrieštenosť, ktorá vedie k alibistickému prehadzovaniu zodpovednosti medzi úradmi a rezortmi. Nedostatok efektívnej spolupráce medzi ministerstvami dopravy, zdravotníctva, spravodlivosti a školstva priamo bráni vytvoreniu jednotného a funkčného systému.
Zraniteľní účastníci ciest najohrozenejší
Najviac ohrození sú chodci, cyklisti a motorkári – skupiny bez ochranného obalu vozidla. Napríklad vo Španielsku tvorili zraniteľní účastníci viac než polovicu obetí dopravných nehôd, pričom v mestských oblastiach až 82 percent. Motorkári predstavovali 24 percent mŕtvych, hoci motocykle tvoria len 10 percent vozového parku. Podobné štatistiky hlásia Rakúsko a Francúzsko, kde je nárast ťažkých zranení medzi bežnými účastníkmi premávky jasným dôkazom nedostatočnej infraštruktúry pre bezpečné zdieľanie ciest medzi autami a inými dopravnými prostriedkami.
Rozdiely medzi členskými štátmi sú priepastné
Priemer EÚ je 45 úmrtí na milión obyvateľov, no rozdiely medzi krajinami sú výrazné. Dánsko dosahuje len 24 obetí na milión vďaka výrazným investíciám do infraštruktúry a dopravnej výchovy. Naopak, Bulharsko eviduje katastrofálnych 74 obetí na milión, čo ukazuje fatálne dôsledky nedostatočných opatrení. Česká republika kopíruje priemer EÚ, pričom 40 percent vážnych nehôd sa odohráva na úsekoch, ktoré tvoria menej než 3 percentá cestnej siete, pričom mladí vodiči vo veku 18–24 rokov spôsobili 18 percent smrteľných nehôd.
Riešenia existujú, je čas konať
Správa zdôrazňuje potrebu komplexného vzdelávania vodičov, ako aj masívnych investícií do infraštruktúry. Efektívnym riešením sú napríklad cesty typu „2+1“, kde sa striedajú dva a jeden pruh pre každý smer, oddelené bariérou, čo umožňuje bezpečné predbiehanie a zároveň znižuje náklady oproti plnohodnotným diaľniciam. Európa stojí na rázcestí – bezpečnosť už nemožno vnímať len administratívne, musí sa stať morálnou prioritou číslo jeden.
