Chorvátsko po sedemnástich rokoch mení kurz a vracia sa k povinnej vojenskej službe. Dôvodom je napätá situácia vo svete a pokračujúca vojna na Ukrajine, ktorá núti krajiny prehodnocovať svoju obranu.
Každý rok tak do kasární poputuje 18-tisíc mladých mužov. Píše o tom aj portál StartItUp.
Doba, kedy sa Chorvátsko spoliehalo výlučne na profesionálnu armádu, sa končí. Záhreb zrušil brannú povinnosť ešte v roku 2008, tesne pred vstupom do NATO, v snahe vybudovať plne profesionálne ozbrojené sily. Dnes je však situácia dramaticky odlišná. Vláda argumentuje tým, že meniace sa bezpečnostné prostredie si jednoducho vyžaduje novú generáciu pripravených občanov.
Chorvátsky parlament preto v piatok definitívne schválil tento zásadný zákon. Za návrh hlasovalo 84 poslancov v 151-člennom parlamente, zatiaľ čo 30 sa zdržalo a 11 bolo proti.
Minister obrany Ivan Anušić počas rozpravy obhajoval tento krok ako nevyhnutnosť. Varoval pred novými rizikami, ktoré si žiadajú rýchlu reakciu. „Vidíme nárast rôznych typov hrozieb, ktoré si vyžadujú rýchle a účinné konanie zo strany širšej komunity,“ povedal minister. „Tvárou v tvár akejkoľvek hrozbe je obrana krajiny kľúčová.“
Kto pôjde do kasární a za koľko?
Nový systém by sa mal naplno rozbehnúť od roku 2026. Prvé povolávacie rozkazy by však mali muži dostať už do konca tohto roka. Povinnosť sa dotkne všetkých zdravotne spôsobilých mužov, ktorí dovŕšia 19 rokov. Ročne by ich malo byť približne 18-tisíc. Samotný výcvik bude trvať dva mesiace a uskutoční sa v pripravených kasárňach v Knine, Slunji a Požege.
Štát sa snaží mladých mužov aj motivovať. Účasť sa im bude započítavať do dĺžky pracovného pomeru a získajú výhodu pri hľadaní práce vo verejných a štátnych inštitúciách. Finančná odmena je stanovená na 1 100 eur mesačne.
Výhrada vo svedomí vás bude stáť peniaze
Zákon myslí aj na tých, ktorí odmietnu vziať do ruky zbraň z dôvodu výhrady vo svedomí. Títo občania budú môcť absolvovať alternatívnu civilnú službu, ktorá potrvá tri až štyri mesiace. Budú pomáhať v štátnych inštitúciách alebo v tímoch pre reakciu na katastrofy.
Ako však informujú chorvátske médiá, ich odmena bude „výrazne nižšia“ než žold vojakov. Ženy zostávajú z brannej povinnosti vyňaté. Ak však budú chcieť, môžu sa na základný výcvik prihlásiť dobrovoľne, čo bude zároveň podmienkou pre prípadný vstup do aktívnej služby alebo záloh.
Práve toto rozdelenie sa okamžite stalo terčom ostrej kritiky zo strany ľavicových opozičných strán. Kritici zákonu vyčítajú, že je diskriminačný. Argumentujú tým, že štát zvýhodňuje mužov, keďže len oni budú mať prístup k vyššiemu platu a následným výhodám pri hľadaní práce v štátnom sektore. Opozícia tiež upozorňuje, že civilná služba by nemala byť finančne trestaná, pretože ide o rovnocennú formu služby vlasti.
Vláda konzervatívnej Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) však trvá na svojom. Tvrdí, že nová forma výcviku bude moderná, krátka a zameraná na základné vojenské zručnosti, disciplínu a záchranné postupy.
Chorvátsko sa týmto krokom pripája k ďalším európskym krajinám, ako sú Lotyšsko, Litva či Fínsko, ktoré v reakcii na globálne napätie rovnako posilňujú svoje zálohy.
