Európske policajné orgány sa čoraz viac obracajú na umelú inteligenciu (AI) ako na kľúčový nástroj v boji proti organizovanému zločinu a kyberkriminalite. Zástupca riaditeľa agentúry Europol, Jürgen Ebner, však varuje, že byrokracia a právne prekážky brzdia schopnosť polície reagovať včas – dokonca aj v prípadoch, keď ide o záchranu ľudských životov.
„Zločinci majú svoje zlaté časy vďaka tomu, ako zneužívajú umelú inteligenciu,“ povedal Ebner pre portál POLITICO. „My sa však pri jej nasadzovaní topíme v papieroch a právnych posudkoch.“
Podľa európskych zákonov musí polícia pred použitím AI absolvovať komplexné hodnotenie vplyvov na ochranu údajov a základné práva. Tento proces trvá šesť až osem mesiacov, čo podľa Ebnera môže rozhodovať o úspechu alebo zlyhaní vyšetrovania.
Volanie po rýchlejšom postupe pri ohrození života
Na nedávnom stretnutí odborníkov na ochranu údajov z celej Európy, ktoré sa konalo na Malte, Ebner označil za „absolútne nevyhnutné“ vytvoriť zrýchlený núdzový postup. Ten by umožnil nasadenie nástrojov AI v prípadoch, kde existuje bezprostredná hrozba pre život alebo bezpečnosť občanov, bez toho, aby museli úrady čakať na všetky formálne posúdenia.
Zdôraznil, že takýto zrýchlený proces by neobchádzal hranice zákona, najmä zákazy profilovania osôb a používania rozpoznávania tváre v reálnom čase.
Podľa zákona o umelej inteligencii (AI Act) je totiž používanie rozpoznávania tváre na verejných miestach v reálnom čase zakázané, no členské štáty môžu udeliť výnimky pri vyšetrovaní najzávažnejších trestných činov. Práve tieto výnimky sú predmetom kritiky zo strany aktivistov a obhajcov digitálnych práv, ktorí varujú pred možným zneužitím technológie.
Technológie ako dvojsečná zbraň
Europol v posledných rokoch investoval do veľkých dát, dešifrovania komunikácie či analýzy online aktivít. Zatiaľ čo zločinci z AI ťažia naplno, európska polícia sa ju len učí efektívne využívať.
„Takmer každé vyšetrovanie má dnes online dimenziu,“ vysvetlil Ebner. „Držať krok s technologickými zmenami je pre políciu obrovskou finančnou aj organizačnou záťažou.“
Podľa neho by mohol Europol pomáhať členským štátom tým, že poskytne analytikov a technologických expertov na podporu národných vyšetrovaní.
Von der Leyen chce z Europolu digitálneho lídra
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila zámer zdvojnásobiť počet zamestnancov Europolu a urobiť z neho európske centrum boja proti kriminalite – najmä tej, ktorá sa presúva medzi fyzickým a digitálnym svetom.
Podľa pracovného programu Komisie sa má návrh legislatívy, ktorý posilní právomoci agentúry, objaviť v druhom štvrťroku 2026. Zároveň však Ebner zdôraznil, že Europol nechce a ani nemá mať právomoci národnej polície.
„Nie je potrebné, aby mal Europol právomoc zatýkať ľudí alebo vykonávať domové prehliadky. To by nedávalo zmysel a neprinieslo by to žiadnu pridanú hodnotu,“ uviedol.
Drahá technológia, ešte drahšia bezpečnosť
Ebner upozornil, že investície do umelej inteligencie, dešifrovacích platforiem či budúcich kvantových systémov sú mimoriadne nákladné. Preto by podľa neho mala únia podporiť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, aby sa zabezpečila udržateľná inovácia v oblasti digitálnej bezpečnosti.
„Umelá inteligencia je extrémne drahá. To isté platí pre legálne dešifrovacie platformy a budúce kvantové technológie,“ dodal Ebner.
Europol sa snaží modernizovať svoje metódy v čase, keď sa zločin digitalizuje rýchlejšie než legislatíva. Ak však európske inštitúcie nenájdu spôsob, ako zjednodušiť právne procesy bez ohrozenia základných práv, polícia môže v pretekoch s technologicky vyspelými zločincami naďalej strácať krok.
