Najnovšie dáta odhaľujú, kde v Európe zaplatíte za život najviac a kde vás rovnaké nákupy vyjdú takmer za babku. Rozdiely medzi krajinami sú také výrazné, že v niektorých štátoch sa vám bežné výdavky štvornásobne predražia.
Život v Európe rozhodne nie je cenovo jednotný. V niektorých krajinách zaplatíte za rovnaký nákup alebo služby takmer dvojnásobok európskeho priemeru, inde vám na to stačí polovica. Najnovšie údaje o cenových hladinách, ktoré zverejnil portál Euronews, ukazujú obrovské rozdiely medzi 36 európskymi štátmi.
Ceny tovarov a služieb sa líšia viac, než by ste čakali
Porovnanie vychádza z tzv. cenových indexov, ktoré berú do úvahy paritu kúpnej sily — teda to, koľko si môžete dovoliť kúpiť za rovnakú sumu peňazí v rôznych krajinách. Tieto indexy sa opierajú o rozsiahle prieskumy cien viac než 2000 druhov produktov a služieb.
Švajčiarsko vedie rebríček, Turecko je na opačnom póle
Zo zverejnených dát za rok 2024 vyplýva, že najdrahšou krajinou je Švajčiarsko, kde ceny dosahujú až 184 % priemeru EÚ. Naopak, najlacnejšie je v Turecku, kde sa cenová hladina drží len na úrovni 47 % európskeho priemeru. Rozdiel je taký markantný, že život vo Švajčiarsku vás vyjde takmer štvornásobne drahšie.
Spomedzi členských štátov EÚ je najdrahším Luxembursko s cenami o 51 % vyššími než je priemer únie. Na opačnom konci nájdeme Bulharsko a Rumunsko, kde sa ceny pohybujú len na 57 % úrovni. Luxembursko je tak takmer 2,7-krát drahšie než tieto najlacnejšie krajiny EÚ.
Medzi štáty s nadpriemernými cenami patrí aj Dánsko, Írsko či severské krajiny. Zo štyroch najväčších ekonomík EÚ sú nad priemerom Nemecko a Francúzsko, kým Taliansko a Španielsko sú pod ním.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko sa drží pod priemerom. Cenová hladina individuálnej spotreby dosahuje 81 % priemeru únie a výdavky domácností 85 %. V rámci Európy teda patríme k cenovo dostupnejším štátom.
Geografické rozdelenie je pritom jasné. Západná a severná Európa je vo všeobecnosti drahšia, zatiaľ čo stredná a východná časť kontinentu ponúka lacnejší život. Okrem Švajčiarska patria medzi najnákladnejšie krajiny Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Írsko či už spomínané Luxembursko. Oproti tomu Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a pobaltské štáty lákajú nižšími cenami.
Prečo sú rozdiely také veľké?
Podľa expertov je za cenovými rozdielmi najmä produktivita. Krajiny, kde sú výkonné exportné odvetvia (napríklad technológie či výroba), majú vyššie mzdy, čo následne dvíha ceny aj v službách ako gastronómia alebo bývanie.
Priemerné hodinové náklady na prácu v Luxembursku dosahujú 55 eur, v Dánsku 50 eur, kým v Bulharsku len 11 eur. No ceny neurčujú len mzdy — do hry vstupuje aj kvalita infraštruktúry, technologická úroveň, daňové zaťaženie či kurz domácej meny.
Treba mať na pamäti, že cenové indexy porovnávajú výhradne ceny, nie príjmy. Niektorí obyvatelia drahších krajín si vďaka vyšším platom môžu dovoliť viac než tí v lacnejších štátoch.
Rozdiely sú viditeľné aj pri konkrétnych výrobkoch. Napríklad alkohol a tabak v Írsku stoja takmer trikrát viac než v Bulharsku.
