Európske krajiny zintenzívňujú svoje zbrojné programy, aby boli schopné čeliť potenciálnej hrozbe aj bez podpory Spojených štátov. Mnohé štáty ohlasujú bezprecedentné navýšenie obranných rozpočtov. Slovensko sa však do tejto vlny neplánuje zapojiť.
Zatiaľ čo európski lídri sa stretávajú s Donaldom Trumpom v Bielom dome, aby rokovali o bezpečnostných otázkach, Británia sa pripravuje na zásadné zvýšenie výdavkov na obranu, informujú tvnoviny.sk. Po návšteve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je na rade britský premiér Keir Starmer.
Bezprecedentné navýšenie výdavkov na obranu
Spojené kráľovstvo disponuje najsilnejšou armádou v západnej Európe a hoci už nie je súčasťou Európskej únie, opäť sa aktívne zapája do diskusií o bezpečnosti kontinentu. „Táto vláda môže oznámiť najväčšie navýšenie výdavkov na obranu od konca druhej svetovej vojny,“ vyhlásil Starmer.
Británia plánuje do dvoch rokov zvýšiť obranné rozpočty na 2,5 % HDP, čo predstavuje dodatočných 16 miliárd eur ročne. K rovnakému kroku sa odhodlali aj ďalšie krajiny. Český premiér Petr Fiala avizoval zvýšenie výdavkov až na 3 % HDP.
Podobne aj budúci nemecký kancelár vníma obranu ako prioritu a v rámci povolebných rokovaní rieši vytvorenie mimoriadneho fondu vo výške 200 miliárd eur. Na východnej hranici EÚ je situácia ešte naliehavejšia – Poľsko, Pobaltské štáty a Dánsko výrazne zvyšujú svoje obranné rozpočty. Lotyšsko plánuje zvýšenie na 4 % HDP s cieľom dosiahnuť 5 %, Litva dokonca uvažuje o 6 %.
Nie všetky krajiny sa cítia ohrozené
Naopak, štáty, ktoré sú geograficky vzdialené od Ruska, vnímajú hrozbu menej naliehavo. Napríklad Španielsko a Belgicko zatiaľ neplnia ani svoje súčasné obranné záväzky. Slovensko sa k masívnemu zbrojeniu nepripája. „Neočakávam žiadne dramaticky rýchle zvyšovanie výdavkov,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák.
Financovanie obrany ako výzva
Európske vlády teraz riešia otázku, ako zabezpečiť financovanie obrany bez negatívneho dopadu na školstvo, zdravotníctvo a sociálne programy. Jednou z možností je vyňať tieto výdavky zo štátneho deficitu.
Poľský premiér Donald Tusk zdôraznil význam takejto úpravy: „Je pre nás kľúčové, aby výdavky na obranu neboli započítané do nadmerných rozpočtových výdavkov, čím by sme sa vyhli sankciám za prekročenie deficitu. Je to významná zmena, ak nie priamo revolučná, tak určite zásadný krok vpred pre EÚ.“
Ďalšími možnosťami sú vydanie európskych obranných dlhopisov alebo využitie eurofondov. Minister Kaliňák pripustil, že by takýto spôsob financovania podporil. Faktom však zostáva, že požiadavky na kolektívnu obranu budú v nasledujúcich rokoch narastať. Generálny tajomník NATO už teraz naznačuje, že ani 3 % HDP nemusia byť dostatočné na zabezpečenie obrany Európy.
