Len pred niekoľkými dňami si šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prevzala v nemeckom Aachene významné ocenenie – Cenu Karola Veľkého. Bola ňou poctená za svoj prínos k upevňovaniu európskej jednoty, za spôsob, akým zvládla pandémiu, aj za svoj postoj voči Rusku. Španielsky kráľ Filip VI., ktorý jej ocenenie odovzdával, ju označil za zosobnenie európskeho ideálu.
Už tento štvrtok však bude stáť pred Európskym parlamentom, ktorý bude rozhodovať o vyslovení nedôvery celej Komisii. Podobné hlasovanie sa naposledy konalo pred viac ako desiatimi rokmi v roku 2014, pripomína denník SME.
Vo vzduchu visí aj podpora slovenských europoslancov zo strán Smer, Hlas a Republika, ktorí môžu výrazne ovplyvniť výsledok hlasovania. Hoci odborníci nepovažujú pád Komisie za pravdepodobný, tlak, ktorému Ursula von der Leyenová čelí, je bezprecedentný. Krajne pravicové frakcie ju obviňujú z netransparentnosti a korupčných praktík v súvislosti s aférou okolo firmy Pfizer, zatiaľ čo progresívnejšie tábory jej vyčítajú ústupky v oblasti klimatickej legislatívy.
Slovenskí poslanci medzi podpísanými
Spočiatku sa predpokladalo, že záverečné plenárne zasadnutie europarlamentu pred letnou prestávkou prebehne pokojne. Situáciu však vyhrotil návrh rumunského krajne pravicového poslanca Gheorgheho Pipereu, ktorý požiadal o hlasovanie o nedôvere v súvislosti s esemeskovou komunikáciou von der Leyenovej s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom z roku 2021. Cieľom tejto komunikácie bolo zabezpečenie vakcín pre členské štáty.
Piperea potreboval 72 podpisov, napokon ich získal 84. Medzi signatármi sú aj slovenskí europoslanci zo strán Smer, Hlas (napr. Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Ľuboš Blaha a Branislav Ondruš) a tiež zástupcovia Republiky – Milan Mazurek a Milan Uhrík, ktorí patria do frakcie Európa suverénnych národov (ESN).
Podľa Lucie Yar, europoslankyne z Progresívneho Slovenska a členky liberálnej frakcie Renew, je konanie niektorých slovenských europoslancov nepochopiteľné. „Považujem to za absurdné, že sa pod odvolanie predsedníčky, ale tým aj celej eurokomisie, podpísali aj niektorí slovenskí vládni europoslanci. V praxi sa tak snažia odvolať Maroša Šefčoviča, ktorý je nominantom práve súčasnej vlády,“ povedala.
Aj samotní liberáli, ktorí sú súčasťou parlamentnej väčšiny, však von der Leyenovej vyčítajú nedostatočnú komunikáciu s podporujúcimi frakciami a ústupky extrémistickým skupinám. Kritike čelila aj po tom, čo Komisia stiahla návrh zákona proti tzv. greenwashingu – zavádzajúcim ekologickým tvrdeniam v reklamách.
Yar dodala, že Komisia v posledných rokoch stratila tempo pri presadzovaní klimatickej politiky, obmedzila podporu občianskej spoločnosti, médií a oblasti rovnosti, a navyše zanedbala spoluprácu s europarlamentom.
Aféra Pfizergate a (ne)transparentnosť
Tzv. kauza Pfizergate je stále aktuálnou témou. V máji tohto roka rozhodol Všeobecný súd EÚ, že Komisia pochybila, keď odmietla zverejniť úplné znenie správ medzi predsedníčkou Komisie a šéfom Pfizeru. Tvrdenia niektorých pravicových europoslancov, že sa von der Leyenová obohatila alebo obchodovala s vakcínami, sa však nezakladajú na pravde.
Aj europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH, ktorá patrí do rovnakej frakcie ako von der Leyenová (EPP), považuje celú situáciu za vážnu. Podľa nej je dôležité brať boj proti korupcii seriózne a nevyhýbať sa zodpovednosti. Lexmann v pléne vyzvala predsedníčku Komisie, aby zverejnila podrobnosti o zmluvách s Pfizerom.
Hoci Komisia sprístupnila europoslancom zmluvy z roku 2021, značná časť ich obsahu bola redigovaná. „Aj pre tieto zlyhania sa nám nezdalo vhodné, aby bola čelnou predstaviteľkou Komisie,“ uviedla Lexmann, pričom naznačila, že by mala zvážiť vlastnú politickú zodpovednosť. Problém s nedostatočnou transparentnosťou sa pritom s Ursulou von der Leyenovou ťahá už z čias jej pôsobenia vo vláde Angely Merkelovej ako ministerky obrany.
Rozhodli by dve tretiny
Hoci hlasovania o nedôvere sú v európskej politike zriedkavé a zriedka úspešné, predsa len už raz viedli k rezignácii. V roku 1999 sa tak stalo pod vedením Jacquesa Santera. Odvtedy sa konali štyri podobné pokusy, všetky bez úspechu. Aby sa podarilo zbaviť von der Leyenovú funkcie, museli by za návrh hlasovať minimálne dve tretiny prítomných poslancov zo 720-členného parlamentu.
Viaceré frakcie sa však už nechali počuť, že predsedníčku Komisie podporia alebo sa minimálne hlasovania zdržia. Ani vo frakciách, ktoré ju bežne kritizujú, nie je situácia jednoznačná. Napríklad hovorca konzervatívnej a euroskeptickej skupiny ECR oznámil, že návrh na odvolanie nepochádza od frakcie ako takej, hoci ho podpísali viacerí jej členovia, hlavne z poľskej strany Právo a spravodlivosť.
Zložitá je situácia aj pre taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, ktorá je považovaná za jednu z kľúčových postáv ECR. Hoci v minulosti kritizovala von der Leyenovú, v súčasnosti s ňou udržiava intenzívne pracovné vzťahy a jej nominant je členom Komisie ako komisár pre kohéziu.
