Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (26.11.) v Štrasburgu vyzvali na prijatie ambicióznych opatrení na ochranu maloletých na internete, vrátane zavedenia jednotnej minimálnej vekovej hranice 16 rokov pre prístup na sociálne médiá. Píše o tom TASR s odvolaním sa na tlačové vyhlásenie EP.
Dokument podporilo 483 europoslancov, proti hlasovalo 92 a 86 sa zdržalo. EP v ňom vyjadruje hlboké znepokojenie nad rizikami pre fyzické a duševné zdravie, ktorým sú deti vystavené v online prostredí. Žiada tiež posilnenie ochrany pred manipulatívnymi stratégiami ktoré zvyšujú riziko závislosti či zhoršujú schopnosť sústredenia sa. Nemá legislatívny charakter, ide o vyjadrenie stanoviska EP a odporúčanie.
EP navrhuje harmonizovanú minimálnu hranicu 16 rokov pre prístup k sociálnym sieťam, platformám na zdieľanie videí a AI chatbotom. Deti vo veku 13 až 16 rokov by mali mať umožnený prístup so súhlasom rodičov. Poslanci zároveň v uznesení podporili prácu Európskej komisie na vývoji nástrojov na overovanie veku, zdôrazňujú však, že používané systémy musia byť presné a musia chrániť súkromie maloletých. Pripomínajú, že ani efektívne overovanie veku nezbavuje sociálne platformy zodpovednosti za bezpečný a veku primeraný dizajn ich služieb.
Zodpovednosť by niesli platformy
Na zlepšenie dodržiavania pravidiel, najmä v oblasti ochrany detí a vekového overovania, europoslanci navrhujú zavedenie osobnej zodpovednosti vrcholových manažérov platforiem v prípadoch závažného a opakovaného porušovania legislatívy vrátane Nariadenia EÚ o digitálnych službách (DSA).
Europarlament tiež vyzýva na zákaz najškodlivejších návykových praktík a na prijatie opatrení proti manipulatívnym technológiám, akými sú cielená reklama, influencerský marketing či návykový dizajn služieb. Žiada tiež lepšiu ochranu maloletých pred „komerčným vykorisťovaním“.
Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2025 viac ako 90 percent opýtaných Európanov považuje opatrenia na ochranu detí v online prostredí za naliehavo potrebné, a to najmä v súvislosti s negatívnym vplyvom sociálnych médií na duševné zdravie (93 percent), kyberšikanou (92 percent) a potrebou účinných spôsobov, ako obmedziť prístup k obsahu nevhodnému pre daný vek (92 percent).
Problémom aj radikalizácia
Častým problémom používania sociálnych médií mladistvými je ich radikalizácia skrz netransparentné fungovanie algoritmov. Algoritmy ponúkajú používateľom obsah na základe ich preferencií a zhliadnutého obsahu. V praxi ide o to, že čím viac konkrétneho druhu obsahu zhliadneme, tým viac nám ho bude algoritmus ponúkať. Často sa tak používatelia dostávajú do názorových bublín, kde nie sú konrontovaní s názormi a postojmi druhých skupín. Sociálne médiá potom fungujú ako „komnaty ozvien“ (echo chambers), kde sa dané názory amplifikujú a znásobujú a stávajú sa čoraz viac radikálnejšími a extrémnejšími.
Práve sociálne médiá hrali rolu aj vo viacerých násilných a teroristických útokoch. Spomeňme napríklad teroristický útok na mešity v meste Christchurch na Novom Zélande z roku 2019. Útočník svoje vyčíňanie najprv vysielal naživo na Facebooku, následne na sociálnych médiách zverejnil aj svoj manifest. Manifest podobne zverejnil aj útočník zo Zámockej, ktorý pred barom Tepláreň v Bratislave v októbri 2022 zastrelil dvoch príslušníkov LGBTI+ menšiny, pričom jedna ďalšia osoba bola zranená.
Kritici zároveň poukazujú aj na slabšiu reguláciu zo samotných technologických firiem. Spoločnosť Meta začiatkom roka 2025 oznámila koniec svojho programu na overovanie faktov v spolupráci s viacerými spravodajskými agentúrami a pristúpila k zmene používateľských pravidiel. V nich napríklad po novom povoľuje označovať LGBTI+ osoby za duševne choré, čo je však v priamom rozpore so Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá homosexualitu zo zoznamu chorôb vyradila ešte v 90. rokoch.
Osobitnou kapitolou je platforma Telegram, ktorá je medzi extrémistami široko obľúbená vďaka svojim slabým prístupom k regulovaní online priestoru. Telegram na svojich platformách uplatňuje slabšiu kontrolu ako Meta, čo vedie k nekontrolovateľnému šíreniu radikálnych a extrémistických obsahov na tejto platforme. Je preto mimoriadne dôležité, aby rodičia svoje maloleté deti kontrolovali a nastavovali hranice v používaní sociálnych médií svojich ratolestí. V neposlednom rade je potrebné zvyšovanie mediálnej gramotnosti a odolnosti voči radikálnemu, extrémistickému a konšpiračnému obsahu na sociálnych médiách.
