Európsky súd pre ľudské práva povolil verejnému ochrancovi práv vstúpiť do procesu Lučanský verzus Slovenská republika. Ide o dôležité rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť budúcnosť a podobu kolúznej väzby na Slovensku. V nej bývalý policajný prezident Milan Lučanský spáchal 29. 12. 2020 samovraždu.
Európsky súd pre ľudské povolil ombudsmanovi Róbertovi Dobrovodskému už tretí vstup do konania na ochranu práv slovenských občanov. V prípade Lučanský proti Slovenskej republike poukazuje na systémové nedostatky podmienok kolúznej väzby. Dobrovodský v svojej písomnej intervencii predkladá súdu zistenia, ktoré sa týkajú posúdenia podmienok výkonu kolúznej väzby a systému prevencie samovrážd vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby.
V intervencii sa verejný ochranca práv nijakým spôsobom nevyjadroval k okolnostiam úmrtia Milan Lučanského.
“My nejdeme do konkrétnych okolností toho prípadu. My len odovzdáme poznatky o systémovom porušovaní práva…tu sa sťažuje pozostalý p. Lučanského, jeho syn, na porušenie článku 3, čo je kruté a neľudské zaobchádzanie,” vysvetlil pozíciu ombudsmana Róbert Dobrovodský.
Kolúzna väzba: Samota, zrušené návštevy, meškajúce listy
Verejný ochranca práv vychádzal pri svojej intervencii z vlastných poznatkov aj zo zistení svojej predchodkyne. Európsky súd pre ľudské práva informoval o tom, že v prípade kolúznej väzby právna úprava nijako nelimitovala trvanie kolúznej väzby, ako najprísnejšieho väzobného režimu.
Jej trvanie bolo ohraničené len všeobecnými maximálnymi väzobnými lehotami. Podľa zistení ombudsmana obvinená osoba zaradená do štandardného režimu kolúznej väzby trávi väčšinou až 23 hodín denne vo svojej cele.
Obvinenému nebolo umožnené stretnúť sa so svojimi rodinnými príslušníkmi po dobu približne 10 mesiacov a dlhý zákaz návštev bol sprevádzaný aj zákazom telefonovania. Obvinená osoba bola odkázaná na korešpondenciu, ktorá jej bola pre osobitný režimu doručovaná aj s mesačným oneskorením.
“ESĽP som tiež oznámil, že o problémoch kolúznej väzby už v marci 2021 varovala moja predchodkyňa vedenie štátu a ministerstva spravodlivosti,” doplnil ombudsman.
Informácie, ktoré R. Dobrovodský poskytol ESĽP, sa netýkali výlučne kolúznej väzby Milana Lučanského, ale boli zhrnutím situácií, do ktorých sa okrem Lučanského dostalo ďalších 500 a možno 100 ľudí, o ktorých ani nevieme, ale ktorí podobnou väzbou prešli.
O neľudských podmienkach kolúznej väzby sa začalo verejne hovoriť až po tom, čo vo nej skončili politické a policajné špičky štátu.
“Kolúzna väzba je najzávažnejší zásah do vašich slobôd, keď ste v moci štátu….na jej neľudské podmienky nás už dávno predtým upozorňoval Európsky výbor proti mučeniu, ale nič sa nestalo…to je pre mňa veľmi smutné, že sa robia právne úpravy ad hoc, keď to niekoho zabolí,” povedal Dobrovodský.
Podľa ombudsmana človek v kolúznej väzbe zažíva najväčšiu depriváciu práv, ale aj najtvrdší zásah do duševného zdravia. Aj preto vyvíja tlak na Zbore väzenskej a justičnej stráže, aby robil preventívne opatrenia pred samovraždami.
Slovenská právna úprava nemala v rokoch 2020 – 21 špeciálny limit, ako dlho môže kolúzna väzba trvať.
“Ja sa pýtam, o čo je ten nemecký vyšetrovateľ viac šikovnejší alebo schopnejší, že stíhajú tie relatívne prísne lehoty, ktoré im dávajú súdy na západe a prečo to tým našim vyšetrovateľom tak dlho trvá,” uzavrel ombudsman Dobrovodský.
Ku „zmäkčeniu“ následkov kolúznej väzby vo vzťahu k právam obvinených došlo na Slovensku od 1. januára 2023. Na výsledok konania Lučanský verzus Slovenská republika pred ESĽP rodina nebohého policajného prezidenta Milana Lučanského stále čaká.
Zaujala Vás téma? Viac k nej prinesieme už zajtra v relácii V tieni zločinu. Sledujte reláciu zajtra 27. februára o 18:50 h na Kanal1 a o 19:50 h na webe iStream.sk.
