Falšovanie potravín a nápojov už dávno nie je len otázkou luxusného tovaru. Ide o globálny problém, ktorý zasahuje ekonomiku, ničí pracovné miesta a predovšetkým ohrozuje zdravie spotrebiteľov. Slovensko sa pritom ocitá medzi najzraniteľnejšími krajinami EÚ. Kto stoji za týmto biznisom, ako vyzerajú praktiky falšovateľov a čo môžeme urobiť pre vlastnú ochranu?
Kampaň „Čo máte na stole?“, ktorú spustil Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO), upozorňuje, že za lákavým obalom sa môže skrývať nebezpečenstvo. Falšované vína, sladkosti, cestoviny, čipsy či liehoviny sa čoraz častejšie objavujú v bežných domácnostiach.
Podľa správy SOCTA 2025 sa na rozmach falšovania výrazne podieľa aj elektronický obchod – internet totiž zločincom otvára jednoduchšie cesty k distribúcii napodobenín.
Ekonomické škody a dopady na pracovné miesta
Falšovanie potravín má dramatický ekonomický dopad. V rámci EÚ sa v sektore vína a liehovín každoročne stratia takmer 2,3 miliardy eur a zmizne približne 5 700 pracovných miest. Na Slovensku je situácia obzvlášť alarmujúca – strata dosahuje 18 miliónov eur ročne a mizne 79 pracovných pozícií. Naša krajina je v rebríčku štvrtou najviac zasiahnutou v celej EÚ, hneď po Litve, Lotyšsku a Bulharsku.
Falšovanie nie je len o peniazoch. Výsledky celoeurópskej akcie OPSON, organizovanej Europolom a Interpolom, odhalili v roku 2024 falšované potraviny a nápoje v hodnote 91 miliónov eur. Ešte znepokojivejšie je, že v niektorých produktoch sa našli vysoko toxické látky – metanol, ortuť, pesticídy či fipronil. Takéto zložky môžu ohroziť zdravie a v krajnom prípade aj život spotrebiteľov. „Falšované potraviny a nápoje predstavujú závažnú hrozbu pre verejné zdravie. Cieľom našej kampane je vybaviť spotrebiteľov znalosťami, ktoré im pomôžu chrániť sa,“ zdôraznil výkonný riaditeľ EUIPO João Negrão.
Ochranné známky a zemepisné označenia ako zbraň
Jedným z najefektívnejších nástrojov boja proti falzifikátom sú zemepisné označenia (CHOP, CHZO, ZTŠ). Spotrebiteľovi zaručujú, že výrobok pochádza z konkrétnej oblasti a spĺňa prísne kvalitatívne štandardy EÚ. V Únii je registrovaných viac než 3 600 produktov so zemepisným označením. Najviac sa predávajú vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku. Víno, ktoré tvorí vyše polovicu všetkých predajov produktov s označením pôvodu, je zároveň najčastejším cieľom falšovania. Ako sa však môže spotrebiteľ brániť?
EUIPO odporúča niekoľko praktických krokov:
- nakupovať iba u overených predajcov alebo na oficiálnych stránkach značiek,
- dôkladne si prezerať etikety, krajinu pôvodu a certifikačné logá,
- všímať si jazykové chyby, podozrivo lacné ceny či nekvalitný obal,
- využívať technológie overovania pravosti, ako sú QR kódy alebo hologramy.
Jadrom problému je podkopávanie európskeho systému zemepisných označení (Geographical Indications – GIs), ktorý predstavuje právny mechanizmus na ochranu názvov výrobkov spätých s regionálnym pôvodom a kvalitatívnymi štandardmi. V súčasnosti má v celej Európskej únii viac než 3 600 potravinových a nápojových produktov štatút GI.
Podľa správy EUIPO:
- až 2,28 miliardy eur ročne predstavujú straty spojené s falšovaním vína a liehovín,
- Írsko každoročne prichádza o približne 40 miliónov eur v dôsledku potravinových podvodov,
- Francúzsko, Taliansko a Nemecko vedú EÚ tak v produkcii, ako aj v spotrebe výrobkov so zemepisným označením, čo z nich robí mimoriadne zraniteľné krajiny.
Pre výrobcov vydalo EUIPO aj špecializovanú technologickú príručku, ktorá ponúka viac než 40 riešení na ochranu značiek pred falšovaním.
Falšované potraviny v originálnych obaloch
Podvrhnuté vína, nepravé etikety a toxické látky v potravinách. To všetko dnes ohrozuje jeden z najcennejších nástrojov Európy – systém zemepisných označení (GI), ktorý má chrániť pôvod a kvalitu tradičných výrobkov. Problém už dávno nie je okrajový, stal sa systémovým a zasahuje nielen ekonomiku, ale aj zdravie miliónov Európanov.
EUIPO vytvorilo medializovanú kampaň, kde na falšované potraviny upozorňuje. Zdroj: EUIPO
Podvodníci sú čoraz vynaliezavejší. Úrady zaznamenali prípady opätovného použitia originálnych fliaš, nalepovania falošných GI etikiet a dokonca pridávania nebezpečných chemikálií. Medzi zhabanými produktmi sa objavili látky ako metanol, ortuť, pesticídy či fipronil – všetky s potenciálne smrteľnými účinkami pre nič netušiacich spotrebiteľov, informoval portál Potter Clarkson.
Ako už upozornila aj analýza o falšovaní olivového oleja, tieto praktiky nie sú len porušením práv duševného vlastníctva. Ide o systematický jav, ktorý vážne ohrozuje bezpečnosť spotrebiteľov aj budúcnosť tradičných značiek, ktoré sú pre Európu symbolom kvality a kultúrnej identity. Výroba a distribúcia falšovaných potravín je formou organizovanej trestnej činnosti, ktorá má často medzinárodný charakter. Preto EUIPO úzko spolupracuje s políciou, colnými orgánmi, Interpolom, ale aj samotnými výrobcami.
Odborné znalosti v oblasti ochranných známok a geografických označení sú dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým – ide totiž o jeden z kľúčových nástrojov, ako zastaviť falšovateľov a ochrániť spotrebiteľa.
