Aprílové dáta z eurozóny ukázali, že rast cien opäť prekonal predpovede odborníkov. Spotrebiteľské ceny sa medziročne zvýšili o 2,2 %, čo je síce rovnaké číslo ako v marci, no o desatinu percenta viac, než sa očakávalo. Táto drobná odchýlka však znamená veľa. Naznačuje, že spomalenie inflácie nemusí byť také isté, ako sa zdalo ešte pred niekoľkými mesiacmi.
Mesačný nárast cien o 0,6 % vyvoláva otázky, či je súčasný pokles inflácie skutočne udržateľný. Aj keď sa pôvodne predpokladalo, že Európska centrálna banka bude môcť pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb, aktuálne čísla tento plán komplikujú.
Jadrová inflácia ukazuje, kde skutočne tlačí topánka
Ako uvádza Euronews.com, jadrová inflácia, ktorá odráža ceny bez kolísavých položiek ako potraviny a energie, vzrástla zo 2,4 % na 2,7 %. A to je signál, ktorý ekonomickí experti sledujú veľmi pozorne. Ide totiž o prvý nárast od mája minulého roka. Najmä služby sú dôvodom, prečo ceny tlačia nahor. Ich medziročné zdraženie o 3,9 % je najvyššie za posledné mesiace a ukazuje, že tlak na peňaženky spotrebiteľov neutícha.
Aj potraviny, alkohol a tabak mierne zdraželi, pričom ich medziročná inflácia sa zvýšila na 3 %. Zaujímavosťou však je, že energie zlacneli. Ich ceny klesli o 3,5 %, čo je jedným z mála pozitívnych faktorov v celkovom inflačnom obraze eurozóny.
Slovensko patrí medzi najviac zasiahnuté krajiny
Aj keď sa priemerná inflácia eurozóny drží na relatívne miernej úrovni, situácia medzi jednotlivými krajinami sa výrazne líši. Estónsko, Holandsko a Lotyšsko majú najvyššie medziročné nárasty cien – všetky nad 4 %. Slovensko sa nachádza tesne za nimi, s infláciou na úrovni 4,0 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt spomedzi všetkých členských štátov.
Navyše, v marci sa u nás spotrebiteľské ceny medzimesačne zvýšili o 0,3 %, pričom jadrová inflácia dosiahla 3 %, najviac za posledných trinásť mesiacov. To znamená, že slovenské domácnosti čelia citeľnému tlaku nielen zo strany cien potravín, ale aj služieb a iných bežných výdavkov. Úspory preto klesajú rýchlejšie než v iných krajinách eurozóny.
ECB zvažuje ďalšie kroky, trhy zatiaľ pokojné
Zatiaľ čo inflácia zvyšuje tlak na domácnosti, finančné trhy reagujú relatívne pokojne. Investori veria, že zvýšenie inflácie v apríli je len krátkodobý výkyv a nie nový trend. To znamená, že aj napriek obavám by Európska centrálna banka mohla v júni pristúpiť k ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb. Ostatne, už doteraz sadzby znížila sedemkrát – z úrovne 4,50 % až na 2,40 %.
Napriek tomu si ECB ponecháva otvorené dvere a upozorňuje, že ďalší vývoj bude závisieť od nových údajov. Rast miezd sa mierne spomalil a firmy absorbujú časť nákladov, no riziká v podobe globálneho napätia či obmedzení obchodu stále pretrvávajú.
Nerovnomerný vývoj ukazuje krehkosť situácie
Kým niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko, vykazujú len minimálny rast cien (0,8 %), iné – vrátane Slovenska – zápasia s rastúcimi životnými nákladmi. Takéto rozdiely spôsobujú, že jednotná menová politika eurozóny má čoraz náročnejšiu úlohu. Centrálna banka musí hľadať rovnováhu medzi udržaním cenovej stability a podporou hospodárskeho rastu, pričom vývoj v jednotlivých štátoch môže ťahať ekonomiku opačnými smermi.
