Beh je pre ňu bútľavou vŕbou. Keď je dobre, beží od šťastia a keď zle, v behu si aj poplače. V behu nachádza aj riešenia problémov, ktorým v živote čelí. „Zamlada som riešila iné veci ako teraz na staré kolená. Ale stále je to o tom, že ma beh drží psychicky nad vodou,“ hovorí.
Šport a pohyb odporúča všetkými desiatimi, aj v pokročilom veku. „Nemusia všetci behať, rozumiem, že to neosloví každého. Dnes je toľko možností, stačí si len vybrať… Hýbať sa je základ,“ vraví. „A potom aj trošku pozitívne myslieť, nielen hovoriť si, že som stará a nedá sa. Áno, aj ja som už stará, a čo? Mám sa teraz zamknúť doma a sedieť tu medzi štyrmi stenami?“
Keď behá, často myslí aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami. „Keď mi je pri behaní ťažko, vždy myslím na tých, ktorí boli omnoho lepší a výkonnejší ako ja, a ktorí tak nečakane odišli. Už mám aj na to vek, aby som si takéto témy sama pre seba rozoberala. Odchádza mi veľa rovesníkov, najviac ma ale trápi, keď odídu bežci… To je tak, človek nevie dňa ani hodiny,“ hovorí pani Seidlová. „Preto by sme mali byť k sebe dobrí.“
