Na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave pristál v noci zo štvrtka (26. 6.) na piatok posledný evakuačný let z Blízkeho východu. Vojenský špeciál prepravil z jordánskej Akaby 11 Slovákov a sedem občanov inej národnosti. Za 11 dní tak bolo vypravených celkovo desať evakuačných letov.
„Naši kolegovia deň a noc kontaktujú každého jedného občana SR, ktorý sa zaregistroval cez dobrovoľnú registráciu ministerstva zahraničných vecí, zisťujú, kde sa nachádza, či je v ohrození a zostavujú zoznamy evakuovaných,” informoval ešte v stredu šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. Napokon prepravili z Blízkeho východu do bezpečia celkovo 266 osôb, vrátane občanov Slovenskej republiky a ľudí z ďalších 27 krajín.
Aj keď po 12-dňovej vojne medzi Izraelom a Iránom platí od utorka prímerie, naše krízové centrum zostáva v pohotovosti. Rezort diplomacie ďalej monitoruje vývoj bezpečnostnej situácie na Blízkom východe, pričom krízoví a konzulárni pracovníci na slovenských veľvyslanectvách zostávajú v pozore. Slováci, ktorí sa nachádzajú v núdzi, môžu stále kontaktovať Medzinárodné operačné krízové centrum na telefónnom čísle +421 2 5978 5978.
Otváranie vzdušného priestoru
K bežnej prevádzke sa postupne vracajú aj letecké spoločnosti ponad znepriatelené krajiny. Bezprostredne po izraelských leteckých úderoch na Irán a následných odvetných útokoch, totiž oba štáty uzavreli svoj vzdušný priestor a aerolínie odkláňali svoje lety.
Izrael otvoril svoje nebo už v utorok. Iránska vláda zase najprv informovala, že jej vzdušný priestor bude uzavretý najmenej do štvrtka. Jeden z viceprezidentov Aláeddín Rafízáde však na sociálnej sieti neskôr napísal, že bežná letecká prevádzka nebude obnovená do soboty. A táto informácia sa zatiaľ javí ako pravdivá, lebo krajinu ešte aj v piatok predpoludním obchádzala drvivá väčšina medzinárodných leteckých liniek.
Čo bude ďalej
Oba štáty – Izrael aj Irán – vyhlásili víťazstvo v 12-dňovej vojne, ktorú začal Izrael 13. júna útokmi na Teherán. Prímerie podľa dostupných informácií sprostredkovali Spojené štáty a Katar. Otázkou však zostáva čo bude teraz nasledovať.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir po začiatku prímeria povedal, že pozornosť sa teraz presunie späť do Pásma Gazy. V tejto palestínskej enkláve vedie Izrael vojnu proti militantnému hnutiu Hamas, podporovaného práve Iránom. „Okrem oslobodenia našich rukojemníkov a víťazstva nad Hamasom, sa naskytla príležitosť pre širšie mierové dohody,“ povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Americký prezident Donald Trump zase v stredu počas samitu NATO v holandskom Haagu bez ďalších podrobností avizoval nové rokovania s Iránom na budúci týždeň. To však Teherán oficiálne nepotvrdil. Nasledujúci deň Trumpova hovorkyňa zase uviedla, že zatiaľ nie je nič naplánované, ale USA sú v úzkom kontakte s Iráncami. Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí však medzičasom oznámenie prezidenta USA poprel s tým, že s americkou stranou zatiaľ nedošlo k žiadnej dohode alebo rozhovoru s cieľom začať nové rokovania.
Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom z roku 2015, ktorá zmiernila sankcie uvalené na Teherán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Ten však po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom programe.
Šéf Bieleho domu sa tak usiluje o dosiahnutie novej dohody. V stredu však túto snahu spochybnil vyhlásením, že „nie je potrebná“, vzhľadom na rozsah škôd, ktoré iránskym jadrovým zariadeniam spôsobili americké a izraelské údery.
