Najnovšie kroky Moskvy, ktorá okrem Poľska zasiahla aj do estónskeho vzdušného priestoru, ďalej vyostrujú vzťahy medzi Východom a Západom. V centre diania zostáva vojna na Ukrajine, kde domáca armáda stále dostáva podporu od západných spojencov. Podľa odborníkov na bezpečnosť sa možnosť vypuknutia jadrovej vojny dostala na historicky najvyššiu úroveň – hoci kedysi bola táto téma vnímaná skôr ako teoretická.
Počas spoločného cvičenia Ruska a Bieloruska s názvom Západ 2025 došlo k simulovanému odpáleniu rakety schopnej niesť jadrovú hlavicu. Len o pár dní neskôr, 19. septembra, narušili ruské lietadlá MiG-31 Foxhound estónsky vzdušný priestor. Ide o stroje, ktoré môžu byť vybavené hypersonickými strelami Kindžal s jadrovou náložou. Podľa denníka The Telegraph si Kremeľ takýmito krokmi testuje, aká rýchla by bola reakcia NATO na prípadný útok.
Bezpečnostná analytička Rebekah Kofflerová, ktorá pôsobila v americkej Obrannej spravodajskej službe (DIA), upozornila, že riziko jadrového konfliktu je aktuálne najvyššie v dejinách. Zdôraznila, že Rusko ani NATO nechcú otvorený vojenský stret. Keďže sa však vojna na Ukrajine neukončuje, rastie pravdepodobnosť, že dôjde k nechcenej eskalácii spôsobenej nedorozumením.
Kofflerová tiež pripomenula, že predchádzajúce cvičenie Západ 2021 Moskva využila ako zámienku, aby krátko nato spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.
Psychologický efekt cvičení
Ruská armáda pravidelne zahrňuje do cvičení aj scenáre s použitím jadrových zbraní. Podľa Kofflerovej to nie je náhoda. Putin tieto simulácie absolvuje, pretože velenie armády je presvedčené, že líder musí byť pripravený aj po psychickej stránke. Ide o pozostatok zo sovietskych čias. Pripomenula, že ešte Leonid Brežnev mal v roku 1972 problém stlačiť tlačidlo počas skúšky a opakovane sa uisťoval, či naozaj nejde o ostrý útok.
Expertka dodala, že to, že Putin bez váhania vykonáva simulácie, neznamená, že sa usiluje o jadrovú vojnu. On aj generálny štáb však vnímajú jadrový arzenál nielen ako prostriedok odstrašovania, ale aj ako reálnu bojovú možnosť.
Rusko prijalo vojenskú doktrínu označovanú ako „eskalácia s cieľom deeskalácie“. Vyvinulo malé takticko-jadrové hlavice a pripravilo svoje jednotky na scenár tzv. obmedzenej jadrovej vojny. Krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, 24. februára 2022, prezident Putin uviedol jadrové sily do špeciálneho bojového režimu a doteraz oficiálne neoznámil, či bol tento stav zrušený.
Hrozba pre NATO
Dnes panuje medzi Ruskom a NATO výrazná nedôvera. Západ sa obáva, že v prípade porážky Ukrajiny by sa Moskva mohla odvážiť na útok proti niektorému členskému štátu Aliancie, čo by automaticky spustilo článok 5 a spoločnú obranu. Po narušení poľského vzdušného priestoru 12. septembra NATO okamžite rozbehlo operáciu Eastern Sentry.
Na druhej strane, vedenie v Kremli je presvedčené, že USA sa usilujú o zmenu režimu v Moskve. Tento dojem podľa ruských predstaviteľov posilňujú vyhlásenia lídrov západných krajín, ktorí otvorene hovoria o potrebe oslabiť ruskú armádu, podkopať ekonomiku a odtrhnúť Putina od moci.
