Jedna z najdôležitejších podmienok pre život je podľa jeho slov schopnosť prenášať genetickú informáciu v DNA z generácie na generáciu, na čo je potrebná primeraná teplota prostredia. Astronómovia sa preto v spojitosti s hľadaním možného života vo vesmíre zameriavajú na planéty s teplotou atmosféry medzi mínus 20 až približne 100 stupňov Celzia a prítomnosťou vody v kvapalnom skupenstve. „Dodnes sme takýchto planét objavili desiatky,“ povedal.
Israelian dodal, že existujú aj ďalšie činitele, ktoré môžu mať na výskyt života vplyv, ako napríklad výbuchy supernov. „Vybudovanie biologického života je veľmi krehký proces,“ povedal. Mayor v tejto spojitosti pripomenul aj potrebu dlhodobej udržateľnosti podmienok priaznivých pre život na tej-ktorej planéte.
Experti ďalej diskutovali o metódach na objavovanie nových planetárnych systémov a Mayor popísal metódu, ktorá využíva meranie zmeny rýchlosti pohybu hviezd, čo umožňuje určiť prítomnosť planét. Kombináciou viacerých metód sa dajú o planétach získať rôzne údaje, ktoré potvrdia jej prítomnosť. Israelian dodal, že technológia je v súčasnosti už pomerne pokročilá a umožňuje presnejšie merania.
Michel Mayor je švajčiarsky astronóm, ktorý pôsobí ako profesor na Ženevskej univerzite (Université de Genève). V roku 1995 spolu so svojím krajanom Didierom Quelozom objavili prvú planétu mimo Slnečnej sústavy (51 Pegasi b), ktorá obieha okolo hviezdy podobnej Slnku. Za tento objav im v roku 2019 udelili Nobelovu cenu za fyziku.
