Osobitný tribunál v Bangladéši v pondelok odsúdil zosadenú premiérku na trest smrti za zločiny proti ľudskosti v súvislosti so zásahmi bezpečnostných zložiek počas hromadných protestov v roku 2024.
Bangladéšska zosadená premiérka Hasína Vadžídová bola v pondelok v neprítomnosti odsúdená na trest smrti na konci mesiac trvajúceho súdneho procesu, v ktorom bola uznaná vinnou za vlaňajšie zločiny proti ľudskosti v súvislosti so zásahmi bezpečnostných zložiek počas hromadných protestov, píše Reuters.
Ľudia jasali a kľačali pred súdom
Dočasná vláda vedená nositeľom Nobelovej ceny Muhammadom Yunusom to označila za „historický rozsudok“, ale vyzvala na pokoj a varovala, že sa bude zaoberať akýmkoľvek nepokojom.
Ľudia v preplnenej súdnej sieni – vrátane rodín obetí – jasali a tlieskali a niektorí pred budovou pokľakli na kolená a modlili sa po vynesení rozsudku, ktorý bol najprísnejším voči vodcovi v dejinách krajiny.
Hasina – ktorá utiekla do susednej Indie v auguste 2024 na vrchole povstania proti svojej vláde – v e-mailovom vyhlásení zaslanom médiám obvinila súd z „zaujatosti a politickej motivácie“.
„Vo svojej nechutnej výzve na trest smrti odhaľujú drzý a vražedný úmysel extrémistických osobností v dočasnej vláde odvolať posledného zvoleného premiéra Bangladéša a zrušiť Awami League ako politickú silu,“ povedala.
Dočasná vláda tieto obvinenia odmietla. „Tribunál fungoval transparentne, povoľoval pozorovateľov a pravidelne zverejňoval dokumentáciu,“ povedal hovorca vlády niekoľko hodín pred vynesením rozsudku. „Žiaden dôveryhodný orgán pre ľudské práva neopísal súčasný proces ako politicky motivovaný,“ dodali.
Udelili jej len jeden trest
Sudca Golam Mortuza Mozumder uviedol, že 78-ročná Hasina bola uznaná vinnou v troch bodoch obžaloby vrátane podnecovania, nariaďovania zabíjania a nezabránenia zverstvám počas povstania. „Rozhodli sme sa jej udeliť iba jeden trest – a to trest smrti,“ povedal Mozumder.
Počas súdneho procesu prokurátori súdu povedali, že majú dôkazy o priamom rozkaze od Hasinovej použiť smrtiacu silu na potlačenie povstania vedeného študentmi. Hasinu zastupoval štátom ustanovený obhajca, ktorý súdu povedal, že obvinenia proti nej sú neopodstatnené a žiadal jej oslobodenie.
Po vynesení rozsudku bangladéšske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Indiu, aby vydala Hasinovú a bývalého ministra vnútra Ásáduzzámána Chána, ktorý bol v tom istom prípade tiež odsúdený na trest smrti. India uviedla, že rozsudok vzala na vedomie a bude sa „konštruktívne angažovať“, bez toho, aby zachádzala do ďalších podrobností.
„Poskytnutie útočiska osobám, ktoré boli odsúdené za zločiny proti ľudskosti, akoukoľvek inou krajinou, by bolo vysoko nepriateľským aktom a pohŕdaním spravodlivosťou,“ stálo vo vyhlásení rezortu bangladéšskej diplomacie.
Pri protivládnych demonštráciách zahynulo približne 1 400 ľudí
Bývalého policajného šéfa Čoudhurího Abdulláha al-Mamúna odsúdil iba na päť rokov väzenia, keďže „poskytol hmotné dôkazy tribunálu na prijatie správneho rozhodnutia“. Podľa AFP bývalý policajný šéf na súde priznal svoju vinu.
Dočasná vláda vyzvala Bangladéšanov, aby zostali pokojní, zdržanliví a zodpovední a nenarúšali verejný poriadok.
Rozsudok „môže prirodzene vyvolať silné emócie u verejnosti“, uviedla. „Akýkoľvek pokus o vytvorenie neporiadku, chaosu alebo narušenie verejného poriadku bude prísne riešený,“ dodala.
Správa OSN odhaduje, že počas protivládnych demonštrácií medzi 15. júlom a 5. augustom 2024 zabili až 1 400 ľudí a tisícky utrpelo zranenia, zväčša po streľbe bezpečnostnými silami, pričom išlo o najhoršie politické násilie v Bangladéši od vojny za nezávislosť v roku 1971.
