Vlny horúčav sužujú Európu a zanechávajú stopy aj na zdraví pracovníkov – nielen v poľnohospodárstve či na stavbách, ale aj v skladoch či kanceláriách. Odborníci varujú, že vysoké teploty môžu mať fatálne následky. Európska únia zatiaľ nemá jednotné pravidlá, ale niektoré krajiny už podnikli prvé kroky. Viete, čo robiť, ak je už príliš horúco na prácu?
Prípad 51-ročnej upratovačky z Barcelony, ktorá skolabovala a zomrela po šichte počas vlny horúčav, rozprúdil vlnu diskusií. Španielske úrady vyšetrujú, či jej smrť priamo súvisela s extrémnymi teplotami. Ide však len o jeden z mnohých tragických prípadov, ktoré každoročne prináša práca v horúčavách. Informuje o tom portál Euronews.
Horúčavy ako vážna hrozba
Pri práci v teple nejde len o pohodlie – extrémne horúčavy môžu spôsobiť úpal, vyčerpanie tela, poškodenie obličiek či dokonca smrť. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) zomrie na celom svete v dôsledku tepla takmer 19-tisíc pracujúcich ročne. V EÚ pritom za posledné desaťročia stúpol počet úmrtí na pracovisku spojených s teplom o 42 %.
„Dochádza k nedoceneniu rizika, ktoré extrémne teploty predstavujú pre zdravie pracovníkov,“ upozorňuje Alessandro Marinaccio, výskumný riaditeľ úseku environmentálnej epidemiológie v talianskom inštitúte INAIL.
Jeho tím vyvinul digitálny nástroj, ktorý na základe fyzickej náročnosti práce a vystavenia slnečnému žiareniu hodnotí denné riziká pre pracujúcich v Taliansku.
Kedy je príliš horúco na prácu?
Mnohí si neuvedomujú, že riziko tepelného stresu nesúvisí len s teplotou vzduchu. Dôležitým ukazovateľom je tzv. WBGT index, ktorý zohľadňuje okrem teploty aj vlhkosť, vietor a slnečné žiarenie.
Pri WBGT nad 29 až 32 stupňov Celzia už odborníci hovoria o extrémnom riziku pre zdravie pracujúcich, obzvlášť pri fyzicky náročných profesiách, ako sú stavbári, poľnohospodári či pracovníci v záchranných zložkách. Riziko však nehrozí len vonku – zle vetrané kancelárie alebo sklady môžu byť rovnako nebezpečné.
Sledujte signály tela a konajte včas
„Pracovníci by si mali všímať symptómy ako závraty, únava, bolesť hlavy, nevoľnosť, svalové kŕče, mdloby a zmätenosť,“ varuje Ignacio Doreste, poradca Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC).
Ak pocítite niektorý z týchto príznakov, okamžite prerušte práce, vypite vodu, zložte zbytočné vrstvy oblečenia a presuňte sa do chládku. Ak sa vám do 30 minút neuľaví, vyhľadajte urgentnú lekársku pomoc.
Pravidlá v EÚ sa líšia
V Európskej únii zatiaľ neexistuje jednotný predpis, ktorý by riešil teplotné limity na pracovisku. Legislatíva je ponechaná na jednotlivé štáty. Viaceré krajiny však už zaviedli vlastné pravidlá – napríklad Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Grécko, Taliansko či Belgicko.
Vo Francúzsku musia zamestnávatelia zabezpečiť pitnú vodu a prispôsobiť pracovné prostredie či harmonogram práce horúčavám. V Taliansku zasa počas júlovej vlny horúčav zakázali vonkajšie práce v najhorúcejších hodinách dňa.
Máte právo prácu odmietnuť
Aj bez jednotného predpisu platí v EÚ všeobecná povinnosť zamestnávateľov chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov pred akýmikoľvek pracovnými rizikami.
„Ak je pracovník vystavený ohrozeniu svojej fyzickej integrity, má právo odmietnuť pracovať,“ zdôrazňuje Doreste. No dodáva: „Vymáhanie týchto práv je veľmi potrebné, pretože choroby súvisiace s teplom na pracovisku sú často podceňované a nehlásené.“
ETUC preto požaduje nové európske zákony, ktoré by zabezpečili:
- nárok na lekárske prehliadky počas horúčav,
- právo odmietnuť prácu bez následkov, ak hrozí ohrozenie zdravia,
- povinnosť zamestnávateľov prispôsobiť pracovné podmienky aktuálnym teplotám.
