Príbeh chorvátskeho futbalového kanoniera Dada Prša je esenciou hollywoodskeho sna. Ide o svedectvo toho, že talent, sila vôle a zmena životného štýlu môžu človeka katapultovať z pozície robotníka a utečenca až na piedestál európskeho klubového futbalu. Pršo, rodák zo Zadaru, prešiel cestou od automechanika fajčiaceho dve krabičky cigariet denne k obávanému útočníkovi AS Monaco a následne Glasgow Rangers.
Jeho životná anabáza, ktorá sa začala v roku 1974 v srbskej rodine, bola od úvodu poznačená neistotou a prekážkami. Ako mladý chlapec musel čeliť zdravotným komplikáciám – lekári mu diagnostikovali šelest na srdci, čo už samo o sebe stavalo prekážky v ceste za profesionálnou kariérou. Keď však na Balkáne prepukla vojna, jeho život sa definitívne zmenil na boj o prežitie.
Život na pokraji: Stovky kíl, pivo a pálenka vo Francúzsku
Ako 19-ročný mladík bol nútený opustiť domov a hľadať útočisko na severe Francúzska, v meste Rouen. Kým jeho rodičia utiekli do Báčskej Topoly, Dado Pršo sa snažil uživiť v cudzine ako automechanik. Toto obdobie bolo pre jeho fyzickú kondíciu katastrofálne. Podľa portálu goal.com v tom čase vážil Pršo viac ako sto kilogramov a jeho každodenný režim sa diametrálne líšil od života vrcholového športovca.
„Fajčil viac ako dve balenia denne. Každý večer popíjal pivo a pálenku v jednom z barov…“ uviedol goal.com, čím vykreslil obraz zúfalstva a nezdravého životného štýlu. Futbal bol v tých rokoch len okrajovou záležitosťou, ktorú prevádzkoval príležitostne za amatérsky tím. O postupe do veľkého futbalu nemohlo byť ani reči.
Kľúčová zmena a Monako
Kardinalný zlom v jeho pohnutom osude prišiel vďaka stretnutiu s francúzskou priateľkou Carol. Pod jej zásadným vplyvom sa Pršo odhodlal k radikálnej premene. Úspešne schudol dvadsať kilogramov, obmedzil konzumáciu alkoholu a úplne skoncoval s fajčením. Futbal sa zrazu stal viac ako len víkendovým hobby.
Jeho reštart odštartoval vo štvrtoligovom klube Stade Raphaëlois. A práve na tomto amatérskom ihrisku upútal pozornosť, ktorá mu zmenila život. V jednom z duelov podal tak výnimočný výkon, že skauti AS Monaco neváhali a priviedli vtedy 23-ročného útočníka do klubu.
Monako bolo v tej dobe liahňou talentov; hrávali tam budúce svetové hviezdy ako Thierry Henry a David Trezeguet. Pre Prša však spočiatku nebolo v nabitom kádri miesto, a preto putoval na hosťovanie do Ajaccia. Práve počas tohto hosťovania definitívne skoncoval so zvyškami alkoholu, čo symbolizovalo jeho kompletný obrat k profesionálnemu športu.
Návrat po šoku: Zlomená kosť a tvrdá drina
Ani po príchode medzi profesionálov ho však zdravotné problémy neopustili. Po návrate z hosťovania nasledoval ďalší šok, keď bežné vyšetrenie odhalilo vážny problém – vykĺbenú kosť v pravej nohe.
Následne podstúpil náročnú operáciu, počas ktorej mu lekári museli kosť cielene zlomiť a znova zafixovať tak, aby mohol chodiť bez pretrvávajúcich bolestí. Goal.com k tomu vtedy poznamenal: „Pršo povedal, že sa potom musel znova naučiť chodiť.“ Napriek tomu sa chorvátsky bojovník vrátil do tréningového procesu s ešte väčšou silou a odhodlaním.
Ikonické roky v Monaku a Rangers
Životná šanca na prebojovanie do základnej zostavy Monaka sa mu naskytla v roku 2000, keď Trezeguet odišiel do Juventusu Turín. V tom čase ho už trénoval Didier Deschamps, neskôr úspešný kouč francúzskej reprezentácie, ktorý o Pršovi prehlásil, že takého bojovníka ešte nevidel.
Pršo zažil v Monaku svoje najlepšie roky. Jeho fyzická dominancia, presná strela a schopnosť presadiť sa v malom priestore ho spravili legendou. Vrcholom jeho monackého pôsobenia bol duel v Lige majstrov proti Deportivu La Coruňa, v ktorom strelil neuveriteľné štyri góly, čím sa zapísal do histórie súťaže. Po úspešnej etape vo Francúzsku zamieril do škótskeho tímu Glasgow Rangers, kde pokračoval vo svojej útočnej dominancii a získal viaceré trofeje.
Jeho strelecké kvality sa prejavili aj na Slovensku. Dňa 31. októbra 2005 pricestoval so svojím škótskym majstrom do Bratislavy na zápas H-skupiny Ligy majstrov proti Artmedii Bratislava. Pršo už v 3. minúte strelil úvodný gól stretnutia, ktoré napokon skončilo remízou 2:2.
Národná identita: Som Chorvát
Za chorvátsku reprezentáciu nastúpil Pršo v 32 zápasoch, v ktorých strelil deväť gólov, a trikrát bol vyhlásený za najlepšieho hráča krajiny. Hoci sa v médiách často špekulovalo o jeho pôvode, najmä kvôli srbskému pôvodu rodiny, on sám túto debatu jednoznačne uzavrel: „Som Chorvát. Som nesmierne šťastný, že som obliekol dres s chorvátskym znakom… Som Chorvát a všetko ostatné sú hlúposti,“ vyhlásil.
Pršo, muž s ikonickým copom, tak zostáva inšpiráciou – dôkazom, že profesionálna kariéra nemusí začať v akadémii, ale môže sa zrodiť aj v autodielni, ak je spojená s nekompromisnou vôľou a ochotou zmeniť svoj život.
