Podvrhnuté vína, falošné etikety a potraviny s nebezpečnými látkami. Európa čelí narastajúcej vlne falšovania potravín a nápojov. Problém nie je len ekonomický, ale aj zdravotný. Slovensko sa ocitlo medzi najohrozenejšími krajinami, pričom sektor vína a liehovín u nás ročne prichádza o milióny eur. Kto za tým stojí a ako sa môže spotrebiteľ brániť?
Falšovanie potravín nie je len doménou luxusného tovaru. Podľa údajov EUIPO a Europolu sa len v sektore vína a liehovín v Európskej únii ročne stratí takmer 2,3 miliardy eur a zanikne približne 5 700 pracovných miest.
Na Slovensku je situácia obzvlášť vážna. Ročná strata dosahuje 18 miliónov eur a prichádzame o 79 pracovných pozícií. Slovensko je štvrtou najviac zasiahnutou krajinou EÚ, hneď po Litve, Lotyšsku a Bulharsku.
Skrytá hrozba na tanieri
Kampaň „Čo máte na stole?“, ktorú spustil Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO), varuje pred tým, čo sa môže skrývať za lákavým obalom. Falšované potraviny a nápoje čoraz častejšie končia na tanieroch bežných spotrebiteľov.
Kampaň EUIPO „Čo máte na stole?“ Zdroj: FACEBOOK/European Union Intellectual Property Office – EUIPO
Podľa správy SOCTA 2025 je za tým aj rast elektronického obchodu, ktorý zločincom umožňuje ľahšiu distribúciu napodobenín. Často ide o potraviny s vysokou hodnotou – víno, sladkosti, čipsy, cestoviny či alkohol, pri ktorom dochádza k podvodom s obalmi a etiketami.
„Len na Slovensku sektor vína a liehovín v dôsledku falšovania každoročne prichádza o 18 miliónov eur a o 79 pracovných miest. Slovensko je tak štvrtou najviac zasiahnutou krajinou v EÚ z hľadiska podielu ušlých tržieb z predaja falšovaného vína a liehovín, hneď po Litve, Lotyšsku a Bulharsku,“ uvádza EUIPO.
Výsledky celoeurópskej akcie OPSON, ktorú každoročne organizujú Europol a Interpol, sú alarmujúce. V roku 2024 bolo zaistených falšovaných potravín a nápojov za 91 miliónov eur.
Falšovanie predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie, keďže v niektorých výrobkoch boli nájdené toxické látky ako metanol, ortuť, pesticídy či fipronil. Tieto zložky môžu vážne ohroziť životy konzumentov.
„Falšované potraviny a nápoje predstavujú závažnú hrozbu pre verejné zdravie. Cieľom našej kampane je vybaviť spotrebiteľov znalosťami, ktoré im pomôžu chrániť sa, a zároveň podporovať poctivých výrobcov, ktorí dodržiavajú kvalitatívne normy EÚ. Je to boj, ktorý musíme viesť spoločne: orgány, výrobcovia aj spotrebitelia,“ ozrejmil výkonný riaditeľ EUIPO João Negrão.
Jedným z najúčinnejších nástrojov boja proti falzifikátom sú zemepisné označenia ako CHOP, CHZO a ZTŠ. Tie spotrebiteľom garantujú, že výrobok pochádza z konkrétnej oblasti a spĺňa prísne štandardy EÚ.
V súčasnosti je v EÚ registrovaných viac ako 3 600 produktov so zemepisným označením. Najviac sa predávajú vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku, pričom víno tvorí viac ako polovicu celkového objemu predaja ZO výrobkov – a je preto aj najčastejším terčom falšovania.
Ako sa môže spotrebiteľ brániť?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
