Nezávislé vyšetrovanie okolností úmrtia desaťročnej Sary Sharif, ktoré pred dvoma rokmi otriaslo celým Spojeným kráľovstvom, prinieslo tvrdý obraz o tom, ako zlyhali viaceré inštitúcie v grófstve Surrey. Zistenia ukázali, že systém sociálnej starostlivosti, polícia aj škola nedokázali predísť tragédii, hoci na problémy upozorňovalo množstvo signálov.
Najzásadnejšou chybou bola nesprávna návšteva domácnosti – úradníci deň pred dievčatinou smrťou skontrolovali úplne inú adresu. Kontrola bola následne preložená, no Sara o 24 hodín neskôr prišla o život, uvádza BBC.
Telo Sary našli 10. augusta 2023 v dome vo Wokingu. Vyšetrovanie neskôr potvrdilo, že za jej smrť nesú zodpovednosť otec Urfan Sharif a nevlastná matka Beinash Batool. Obaja boli v decembri 2024 odsúdení na doživotné tresty. Súd pri vyhlásení rozsudku zdôraznil mimoriadnu brutalitu, akou bolo dieťa týrané.
Podľa britských médií bola Sara pod dohľadom sociálnych služieb od narodenia. Ešte pred tretími narodeninami ju úrady dvakrát umiestnili do pestúnskej starostlivosti. Neskôr prežívala nestále detstvo medzi rodičmi, ktorí sa navzájom obviňovali z násilného správania.
Osudná návšteva na nesprávnom mieste
Správa, o ktorej píše BBC, uvádza, že pracovníci sociálnych služieb sa deň pred vraždou pokúsili rodinu skontrolovať. Vybrali sa však k úplne inému domu. Až po návrate do kancelárie si uvedomili chybu a ďalší termín kontroly naplánovali až o niekoľko týždňov neskôr, na september. Dievčatko v tom čase už údajne trpelo vážnymi a viditeľnými zraneniami, ktoré mala správa označiť za „takmer nepredstaviteľné“.
Chronológia zlyhaní siaha do roku 2022, keď si škola aj úrady všimli prvé nejasné podliatiny. V marci 2023 prišla Sara do školy s troma výraznými modrinami, z ktorých jedna mala veľkosť golfovej loptičky. Prípad bol síce nahlásený, no sociálne služby nekontaktovali políciu, ktorá mala k dispozícii podrobné záznamy o Sharifovej násilnej minulosti.
Škola v tom období zaznamenala aj zásadnú zmenu v správaní dieťaťa. Sara z predtým živého a veselého dievčatka prešla do ústrania, takmer neprehovárala a začala nosiť hidžáb stiahnutý nízko cez tvár. Učitelia sa domnievali, že tak zakrýva ďalšie zranenia. Vyšetrovanie neskôr zistilo, že jeden zo zamestnancov sa obával otvorene opýtať, prečo dievča zrazu zmenilo svoj vzhľad — nechcel, aby jeho otázka pôsobila urážlivo voči rodine. Podobné obavy z neprávneho označenia za rasistické priznali aj viacerí susedia, ktorí rovnako váhali konať. Správa konštatuje, že práve tento strach zásadne prispel k tomu, že včasné zásahy neprichádzali.
Dieťa na domácom vzdelávaní zmizlo z dohľadu systému
Keď sa úrady začali rodine venovať intenzívnejšie, otec dievča zo školy odhlásil a prehlásil ju na domáce vzdelávanie. Od tohto momentu podľa vyšetrovania „takmer úplne zmizla z dohľadných štruktúr“. Sociálne služby v nasledujúcich mesiacoch nezachytili žiadny kontakt, čo výrazne oslabilo kontrolné mechanizmy. Finálne zlyhanie prišlo práve pri neúspešnej kontrole na nesprávnej adrese.
Experti sú presvedčení, že Sharif dokázal dlhodobo manipulovať s profesionálmi, ktorí o Saru dbali. Získaval ich dôveru, vytváral obraz o harmonickej domácnosti a úspešne odvádzal pozornosť od podstatných skutočností. Správa upozorňuje, že úrady sa spoliehali na jeho vysvetlenia namiesto toho, aby si vytvorili komplexný obraz o prostredí, v ktorom dievča žilo — hoci mali k dispozícii viacero varovných dokumentov a záznamov o incidentoch z minulosti.
Závažné pochybenia sa objavili aj v rodinnoprávnych konaniach. Keď súd rozhodoval o tom, komu bude Sara zverená do starostlivosti, nedostal k dispozícii niektoré kľúčové informácie o jej dlhoročnom kontakte so sociálnymi službami. Správu pre súd pritom vypracoval sociálny pracovník, ktorý mal len minimálne skúsenosti. Vyšetrovacia komisia zdôraznila, že otec a nevlastná matka nikdy nemali získať právo starať sa o dieťa.
