Konflikt na Blízkom východe medzi Izraelom a hnutím Hamas bol hlavnou témou rokovaní ministrov vnútra. Postoj Slovenska sa podľa Královiča nelíši od postoja iných členských krajín, to znamená, že odsudzuje útoky Hamasu a zároveň uznáva právo Izraela brániť sa.
V súvislosti s touto krízou a jej možným dopadom na Slovensko Královič konštatoval, že všetky príslušné zložky monitorujú bezpečnostnú situáciu, v čom je veľmi nápomocná spolupráca s európskymi bezpečnostnými agentúrami a zahraničnými partnermi.
„Koordinujeme s nimi výmenu informácií a riešime, čo sa deje v súvislosti s touto situáciou,“ vysvetlil Královič. Poznamenal, že Slovensko dlhodobo podporuje názory, že treba lepšie chrániť vonkajšie schengenské hranice, s čím teraz jednotne súhlasia všetky krajiny EÚ. To podľa neho pomôže riešiť otázky migrácie a zlepší bezpečnostnú situáciu v EÚ ako takú.
„Pokiaľ sa budú tie opatrenia sústreďovať na čiastkové kontroly na vnútorných hraniciach, tak to nie je to správne riešenie. Tým je lepšia ochrana vonkajších hraníc, lepšie informovanie sa navzájom, lepšie prepájanie informačných systémov medzi sebou, aby všetky krajiny Schengenu vedeli či majú na svojom území nejakú problémovú osobu,“ povedal Královič.
Čoraz častejšie kontroly na vnútroschengenských hraniciach viažu sily a prostriedky členských krajín a ich silových zložiek — armády, pohraničnej stráže či polície. A nemajú želateľný, lebo tranzitujúci migranti sa nakoniec aj tak dostanú do nimi zvolených krajín.
Na otázku aký postoj zaujíma Slovensko k novému paktu o migrácii a azyle, Královič odpovedal, že úradnícka vláda sa zdržala hlasovania v Rade EÚ a túto otázku prenechala na rozhodnutie novej slovenskej vlády, ktorá sa vytvorí po parlamentných voľbách.
