Slovenský premiér Robert Fico vo štvrtok po zasadnutí Európskej rady považuje za chybu, že iniciatíva na využitie zmrazených ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu sa objavila na verejnosti predtým, ako Komisia poskytla odpovede na všetky riziká.
Plán „môže na najbližšej Európskej rade v decembri, kedy má padnúť rozhodnutie, naraziť na realitu a skončiť fiaskom“, doplnil. Lídri 26 členských štátov EÚ v Bruseli potvrdili pokračujúcu podporu Ukrajine. Text o ruských aktívach je vágnejší, než sa navrhovalo, a to pre námietky Belgicka. Vyhlásenie nepodporilo ani Maďarsko.
Robert Fico podľa svojich slov presadil, aby sa v spoločnom vyhlásení o Ukrajine nespomínala možnosť „konfiškácie“ zmrazených ruských aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Kyjev, ako vyhlásil to vo videopríspevku na svojej sociálnej sieti. Uviedol tiež, že žiadal, aby „komisia navrhla aj iné možnosti financovania Ukrajiny v nasledujúcich dvoch rokoch“, pričom jeho návrh bol prijatý.
„Nech už padne akékoľvek rozhodnutie, chcem, aby sme na Slovensku mali v tomto úplne jasno. Vláda, ktorú vediem, nikdy, podčiarkujem, nikdy, nepodpíše žiadnu garanciu úveru pre Ukrajinu na vojenské výdavky. Rovnako nevydáme z vlastného štátneho rozpočtu na takýto účel ani jeden cent,“ ozrejmil Fico. Podľa neho je Slovensko pripravené Ukrajine pomáhať, ale len humanitárne.
Riziká „rozmrazenia“
Lídri EÚ si uvedomujú riziká spojené s využitím ruských aktív pre ukrajinské potreby, porušenia medzinárodného práva, žalôb zo strany Ruska, ale najmä riziká tvrdých ruských odvetných opatrení. Podľa navrhovaného plánu má Ukrajina v nasledujúcich dvoch rokoch dostať „predovšetkým na vojenské výdavky“ od Európskej únie ďalších 140 miliárd eur. „Ak by sme túto sumu použili na zvýšenie konkurencieschopnosti a súčasne na zníženie vysokých cien energií, pocítili by sme všetci v Európskej únii viditeľné zlepšenie,“ vyhlásil Fico.
Ochota členských krajín financovať vojenské potreby Ukrajiny priamo z národných rozpočtov podľa jeho slov klesá. „Preto prišla chuť na zmrazené ruské aktíva v uvedenom objeme, ktoré by sa mohli použiť ako pôžička pre Ukrajinu, ktorá nebude, samozrejme, nikdy vrátená, ale za ktorú sa majú zaručiť jednotlivé členské štáty Európskej únie,“ poznamenal Fico. Únia by sa podľa Fica mala viac sústrediť na „realistický mierový plán pre Ukrajinu a ako ešte stále silná globálna veľmoc tento plán presadzovať“.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová zdôraznila, že nejde o zhabanie ruských miliárd. Kyjev by pôžičku splácal až vtedy, ak by Rusko uhradilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú len výnosy zo zmrazených aktív.
Zelenskyj potrebuje peniaze
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v Bruseli vyjadril nádej, že lídri EÚ sa posunú vpred s týmto plánom „reparačnej pôžičky“. „Dúfam, že prijmú politické rozhodnutie, pozitívne rozhodnutie, akýmkoľvek spôsobom, aby pomohli Ukrajine finančne,“ vyhlásil po rokovaniach v Európskej rade. „Rusko prinieslo vojnu na našu zem, a preto musí za túto vojnu zaplatiť,“ zdôraznil. Podľa jeho slov sa Moskva „veľmi obáva“ možnosti, že Únia iniciatívu odobrí. Lídri sa v otázke pôžičky „blížia k dohode“, poznamenal Zelenskyj.
Poprel, že by vedel o údajnom 12-bodovom mierovom pláne, ktorý pripravujú ukrajinskí a európski predstavitelia. „Medzi nami, ja o pláne neviem,“ povedal. Uviedol tiež, že jeho „európski priatelia sú nervózni“ z možnosti, že iná krajina predloží mierový plán v záujme Ruska, čo by mohlo byť škodlivé pre záujmy Kyjeva a Európy. Zelenskyj je v piatok na stretnutí koalície ochotných v Londýne, ktorí prisľúbili posilniť podporu Kyjeva.
Reparačnú pôžičku odsunuli na december
V otázke „reparačnej“ pôžičky pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur, ale vo štvrtok napokon nedošlo k výraznému prelomu. Finálne znenie záverov iba vyzýva EK, aby predložila možnosti na ďalšom zasadnutí lídrov v decembri. Lídri sa ale zaviazali riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, vrátane jej vojenských a obranných snáh. Európska rada tiež uvítala štvrtkové prijatie 19. balíka protiruských sankcií. Na ďalšom súbore sankcií sa už začalo pracovať.
„Európska rada naliehavo vyzýva Rusko a Bielorusko, aby bezodkladne zabezpečili bezpečný návrat všetkých ukrajinských detí a ďalších civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska, na Ukrajinu,“ píše sa v prijatom dokumente.
