Fínsko prijalo zásadné opatrenie, ktorým obmedzuje prístup ruských a bieloruských občanov k vlastníctvu nehnuteľností na svojom území. Nový zákon, ktorý bol schválený ešte v apríli tohto roka, začal platiť v utorok a jeho cieľom je posilniť národnú bezpečnosť krajiny. Ako oznámil fínsky minister obrany Antti Häkkänen, ide o dôležitú reformu, ktorá sa pripravovala dlhší čas a podľa jeho slov mala byť prijatá už dávno – ešte predtým, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Helsinki týmto krokom vysielajú jasný signál, že sú pripravené chrániť svojich obyvateľov a brániť sa akýmkoľvek formám vonkajšieho vplyvu.
Doteraz mohli fínske úrady zablokovať nákup nehnuteľnosti ruským občanom len v konkrétnych prípadoch, ak rezort obrany vyhodnotil transakciu ako potenciálne nebezpečnú. Píše Refresher.
Nová legislatíva tento proces výrazne zjednodušuje, pretože zavádza plošný zákaz. Výnimku budú mať len ruskí občania s trvalým pobytom vo Fínsku, avšak aj tí budú musieť požiadať o osobitné povolenie. Zákaz sa formálne nevzťahuje výhradne na Rusov, ale na všetky osoby a spoločnosti pochádzajúce zo štátov, ktoré vedú útočnú vojnu alebo môžu predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Fínska.
Podľa fínskych médií je tento krok priamou reakciou na zhoršené vzťahy s Moskvou. Fínsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú až 1340 kilometrov, ktorú Helsinky v decembri 2023 úplne uzavreli po tom, čo cez ňu prišlo približne tisíc migrantov bez víz. Fínska vláda tvrdila, že tento nápor migrantov bol organizovaný zámerne zo strany Ruska, aby destabilizoval situáciu v krajine.
Moskva tieto obvinenia odmietla, no hranica zostala uzavretá a vláda v apríli 2024 rozhodla, že opatrenie bude platiť až do odvolania.
Súčasťou bezpečnostných opatrení sa stala aj výstavba nového pohraničného zabezpečenia. V reakcii na rastúce napätie začalo Fínsko v minulom roku stavať 200 kilometrov dlhý plot z kovového pletiva, vysoký 4,5 metra a zakončený ostnatým drôtom. Tento projekt má byť dokončený v roku 2026 a má zabrániť ďalšiemu nekontrolovanému príchodu migrantov.
Zhoršené bezpečnostné prostredie tiež viedlo k ďalším politickým rozhodnutiam. V júni fínski poslanci odhlasovali odstúpenie od Ottawskej dohody o zákaze protipechotných mín, pričom argumentovali tým, že bezpečnostná situácia v Európe sa zásadne zmenila a Rusko predstavuje dlhodobú hrozbu.
Ruská invázia na Ukrajinu navyše po desaťročiach vojenskej neutrality donútila Helsinky prijať historické rozhodnutie – Fínsko sa stalo členom NATO, čím jasne ukázalo, že chce posilniť svoju obranyschopnosť v rámci aliancie. Všetky tieto kroky – od zákazu predaja nehnuteľností Rusom až po vstup do NATO – tvoria súčasť komplexnej stratégie, ktorá má zabezpečiť ochranu fínskeho územia a jeho obyvateľov pred potenciálnymi hrozbami.
