Mladá generácia vstupujúca na pracovný trh prináša so sebou nové zvyky, iné očakávania aj odlišný pohľad na kariéru, než na aký boli zamestnávatelia dlhé roky zvyknutí.
Firmy čoraz častejšie upozorňujú, že absolventi stredných a vysokých škôl prichádzajú s vyššími mzdovými požiadavkami, no zároveň kladú veľký dôraz na voľný čas, flexibilitu a zmysluplnosť práce. Podľa odborníkov však nestačí mladých iba kritizovať. Dôležité je pochopiť ich spôsob myslenia a využiť ich silné stránky, predovšetkým technologické zručnosti a schopnosť rýchlo sa orientovať v digitálnom svete. Ministerstvo práce zároveň deklaruje, že zamestnávanie mladých ľudí patrí medzi jeho dlhodobé priority vo všetkých regiónoch Slovenska. Informuje STVR.
Generácia Z, narodená približne medzi rokmi 1997 až 2012, a ešte mladšia generácia Alfa, ktorá prišla na svet po roku 2013, vyrastali v prostredí internetu, smartfónov a neustále dostupných informácií. Digitálne technológie sú pre nich prirodzenou súčasťou každodenného života a čoraz častejšie využívajú aj nástroje umelej inteligencie. Práve tieto skupiny dnes postupne zapĺňajú pracovné miesta po odchádzajúcich starších zamestnancoch, čo vyvoláva otázky, ako sa dokážu prispôsobiť požiadavkám pracovného prostredia a aké skúsenosti s nimi majú zamestnávatelia.
Podľa zástupcov podnikateľských združení mladí pracovníci často očakávajú diskusiu o význame svojej práce, zaujímajú sa o jej spoločenský prínos a environmentálne dopady a chcú rozumieť tomu, prečo by mali robiť práve danú činnosť.
Sú citlivejší na otázky hodnôt a zmysluplnosti, čo môže byť pre firmy výzvou. Kritici zároveň upozorňujú, že hoci sú ich nároky vysoké, praktické pracovné skúsenosti a odborné schopnosti sú u časti mladých zatiaľ slabšie, čo môže komplikovať ich začlenenie do pracovného procesu.
Bohaté technologické zručnosti
Odborníci na ľudské zdroje však poukazujú na to, že mladá generácia so sebou prináša aj množstvo pozitívnych vlastností. Medzi ich hlavné prednosti patrí vysoká technologická gramotnosť, schopnosť rýchlo sa učiť nové digitálne nástroje a otvorenosť inováciám. Mnohí z nich majú zároveň silne vyvinutý zmysel pre spoločenskú zodpovednosť a záujem o osobnostný rozvoj. Na druhej strane sa čoraz častejšie spomína problém kratšej schopnosti sústredenia a silnej závislosti od technológií, ktoré ovplyvňujú ich pracovné návyky aj spôsob komunikácie.
Tieto obavy potvrdzujú aj výsledky výskumov z akademického prostredia. Analýzy medzi študentmi ukazujú, že využívanie umelej inteligencie sa často deje spontánne a bez hlbšieho premyslenia. Prevažuje snaha zjednodušiť si školské povinnosti, čo síce šetrí čas, no môže zároveň viesť k oslabeniu kreativity a kritického myslenia.
Odborníci upozorňujú, že ak sa technológie používajú bez kontroly a bez rozvoja vlastných schopností, môžu mať dlhodobo negatívny vplyv na kvalitu vzdelania aj pracovných výkonov.
Podpora zamestnanosti mladých ľudí a absolventov je jednou z hlavných úloh štátu
Ministerstvo práce rozvíja programy, ktorých cieľom je uľahčiť mladým vstup na trh práce a motivovať zamestnávateľov k vytváraniu pracovných miest pre začiatočníkov. Projekty zamerané na prvé zamestnanie majú pomôcť preklenúť obdobie medzi školou a praxou a zároveň znížiť finančné riziko pre firmy, ktoré prijímajú neskúsených pracovníkov. Súčasné fázy týchto programov počítajú s rozšírením počtu podporených pracovných miest a s výrazným príspevkom na mzdy zamestnancov počas prvých mesiacov ich pôsobenia vo firme.
Zástupcovia podnikateľského prostredia zároveň upozorňujú, že Slovensko musí mladým ľuďom ponúknuť atraktívne podmienky, aby si udržalo talenty doma. Ak sa pracovné prostredie neprispôsobí ich potrebám a očakávaniam, hrozí, že budú odchádzať do zahraničia alebo sa trh práce bude musieť vo väčšej miere spoliehať na pracovníkov z iných krajín. Výzvou pre budúcnosť je preto nájsť rovnováhu medzi požiadavkami zamestnávateľov a predstavami mladých ľudí o práci, kariére a živote, aby sa ich potenciál dokázal naplno využiť v prospech celej spoločnosti.
