Adela Vinczeová nezabudla na sviatok otcov a originálnym spôsobom vzdala hold dvom najdôležitejším mužom svojho života – manželovi Viktorovi a svojmu otcovi Jozefovi. Na sociálnej sieti zverejnila nežnú fotografiu, ktorá roztopila srdcia jej fanúšikov.
Od momentu, čo Adela v decembri 2024 ukončila svoje pôsobenie v televízii Markíza, venuje viac času rodine. S takmer trojročným synčekom Maxom trávi každú voľnú chvíľu a nezabúda zdieľať drobné radosti ich každodenného života. Fanúšikov nedávno potešila aj rozkošným momentom, keď jej malý syn povedal: „Maminka, sme na rande,“ počas ich spoločného výletu.
Na Deň otcov poslala silný odkaz
Pri príležitosti Dňa otcov sa moderátorka rozhodla vzdať úctu dvom výnimočným mužom a preto na Instagrame zverejnila intímnu a citlivú koláž. Na nej je jej manžel Viktor, ktorý v posteli odpočíva so spiaci synčekom Maxom na hrudi. Ich súkromný moment doplnila záberom svojho otca Jozefa, ktorým jemne prekryla Maxovu hlavičku.
„Moji dvaja obľúbení otcovia vo vkusnej koláži. Ľúbim vás. Každého ináč, každému za iné vďačím, každý je mi inou výzvou, každý ste iný a tak ste v mnohom podobní.“

Adela aj týmto gestom ukázala, ako hlboko si váži mužov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v jej živote. Nielen ako partnerov a otcov, ale aj ako vzory a opory. Jej úprimné vyznanie a citlivo zvolený obrázok zarezonovali medzi fanúšikmi, ktorí jej pod príspevkom zanechali stovky dojímavých reakcií.
Výber škôlky ako nový životný medzník
V nedávnom rozhovore prehovorila aj o výbere materskej školy. Premýšľajú nad tým, ako najvhodnejšie zaradiť svojho syna Maximiliána do detského kolektívu, pričom obaja sa zhodujú, že kľúčom je zdravý balans medzi sociálnym prostredím a rodinným zázemím.
„Áno, máme to otvorené a budeme to zrejme prispôsobovať tomu, v akej vývojovej fáze sa práve Maxík bude nachádzať,“ prezradila Adela s tým, že u nich doma hrá veľkú úlohu citlivé prispôsobenie sa novému prostrediu. Zdôrazňuje, že každé dieťa je iné a nie všetky zvládajú celodenný pobyt v škôlke rovnako dobre.

Adela preto otvorene hovorí, že nechce, aby bol jej syn v škôlke dlhšie, než je nutné. Spomína si na svoje detstvo, keď aj jej rodičia rešpektovali potrebu bezpečia a pokoja. „Ja som ako dieťa bola v škôlke len doobeda – spánok je u malých detí veľmi citlivá vec.“ A túto skúsenosť prenáša aj do výchovy Maxa: „To, že by tam zostával až do štvrtej, prichádza do úvahy len v prípade, ak by si to sám časom vyžiadal.“
Maximilián je podľa jej slov temperamentný a komunikatívny chlapec s veľkým záujmom o okolie. „Kľudne osloví cudzích ľudí, aj dospelých, a rovno sa spýta – ako sa voláš?“ Jeho bezprostrednosť vie niekoho zaskočiť, ale rodičia vnímajú, že si ešte len učí usmerňovať svoje emócie a hľadať hranice.
Na otázku, ako doma zvládajú fázu detského vzdoru, Adela odpovedá s nadhľadom: „Áno, vzdor je prítomný, ale skôr verbálne, pokojne a celkom rozumne – nehádže sa o zem.“ Obaja rodičia sa snažia o rešpektujúci prístup, no zároveň stanovujú jasné hranice. „Snažíme sa akceptovať jeho emóciu, ale nie každú jej formu.“
Adela zdôraznila, že pre ňu nie je prioritou, aby dieťa bez problémov zapadlo do systému. Omnoho dôležitejšie je, aby systém dokázal porozumieť potrebám dieťaťa. „Max má svoj vlastný príbeh, a práve ten si zaslúži citlivejší a všímavejší prístup. Aby v tom celom nestratil seba,“ dodala.