Leopold Haverl (†79) bol ikonou slovenského herectva, ktorý sa do pamäti divákov zapísal mnohými nezabudnuteľnými rolami. Jeho život, rovnako ako jeho herecká kariéra, bol bohatý na zážitky, vášne a osobité chvíle. Málokto však vie, že tento legendárny umelec mal aj svoju vlastnú predstavu o tom, ako by mal odísť zo sveta, píše Pluska.
Narodil sa v Bratislave, v mestskej časti Karlova Ves, kde aj vyrastal. Haverl si spomínal na svoje detstvo, ako mu mama často rozprávala, že sa narodil na krásnu slnečnú nedeľu, kedy vonku napadlo niekoľko metrov snehu. Tento nezvyčajný začiatok života mal podľa jeho slov určitý vplyv na jeho zdravotné problémy v neskorších rokoch. Predstavoval si, že jeho osud mohol byť iný – pôvodne chcel byť kominárom alebo muzikantom. Osud však rozhodol inak, a tak sa Haverl napokon našiel vo svete divadla, ktorý mu učaroval najmä vďaka jeho otcovi, osvetľovačovi v Slovenskom národnom divadle.
Nebolo to jednotuché
V jeho profesionálnom živote nebolo nič jednoduché. Prvé kroky v divadelnom svete si pýtali veľa obetí a tvrdej práce. Jeho detstvo bolo poznačené zmiešanými kultúrami – mama bola Rakúšanka, čo znamenalo, že Leopold najprv chodil do nemeckej školy, neskôr prešiel do slovenskej. Tento jazykový zvrat spôsobil, že sa u neho objavil charakteristický prízvuk. Už v týchto rokoch dostal prezývku „Hafi“, ktorá sa v jeho živote neskôr stala jeho druhým menom. Tento originálny názov vznikol počas predstavenia, v ktorom mal Haverl napodobniť štekot psa, a od toho okamihu sa prezývka stala symbolom jeho hereckej jedinečnosti.
V posledných rokoch života mal Haverl veľké problémy so zdravím, konkrétne s obličkami, kvôli čomu musel pravidelne podstupovať dialýzu. Aj napriek týmto zdravotným problémom si zachoval nadhľad a humor. Keď hovoril o svojich posledných želaniach, rád spomínal na svoje slová: „Budem točiť, kým neumriem. Najradšej by som chcel, keby ma porazila žena – to by bolo správne.“ Dodal, že si už vopred vymyslel aj titulok do novín, ktorý mal znieť „Haverl doskákal“. Tento vtipný a zároveň sarkastický prístup k vlastnej smrti vypovedal o jeho optimistickom prístupe k životu.
Keď sa jeho zdravie zhoršilo, podstúpil operáciu ciev, po ktorej bol prepustený na domáce ošetrenie. Bohužiaľ, osud chcel inak a 5. februára 2016, krátko po operácii, mal mozgovú príhodu, ktorá ho navždy odviedla. Zomrel len 11 dní pred svojimi 80. narodeninami. Jeho smrť bola veľkou stratou nielen pre jeho rodinu a priateľov, ale aj pre celé slovenské divadelné a filmové prostredie.
