Ruky si v poslednej chvíli dal k hlave, aby si ju ochránil. „Chcel mi aj zaútočiť na krk a hlavu, zakryl som sa rukou, tak ma pohrýzol do nej. Bol som si istý, že to je môj koniec, a v duchu sa mi pred očami premietala tvár ženy a dcéry, lúčil som sa s nimi aj so životom. Stále som pritom kričal od bolesti aj od strachu, nikdy v živote som takto nereval. Celý útok trval možno pätnásť sekúnd.“
Zrazu sa stal zázrak, akému nemôže ani samotný fotograf uveriť. „Medveď urobil niečo, čo asi do smrti nepochopím. Viem iba, že mi to zachránilo život… Zrazu zostal nehybne stáť. Videl som na sebe tú obrovskú gebuľu šelmy, ktorá sa ma snažila dohrýzť, a zrazu sa postavil predo mňa a civel mi rovno do očí. Ten pohľad trval možno dve sekundy, ale uprene na mňa pozeral. Cítil som na sebe pach smrti a nevedel som, či sa rozbehne a dorazí ma. On sa však po tom hlbokom pohľade zrazu rozbehol preč,“ opisuje.
Prikláňa sa k jednej verzii
Po náhlom úteku medveďa sa pozviechal a zo srdca mu spadol obrovský kameň. V podstate sa druhýkrát narodil. Doráňaný sa pozviechal, ale cítil stekajúcu, lepkavú krv po nohách. Horko-ťažko došiel na miesto, kde mal na telefóne signál, aby si dokázal privolať pomoc.
Fotograf, ktorý má doma dve školopovinné deti, premýšľa, prečo ho medveď napokon nezabil. Prikláňa sa k verzii, že by ho spoznal podľa pachu.
„Už som sa s ním v minulosti stretol, dostali sme sa do blízkosti, takže tak, ako poznám ja jeho, môj pach mu asi nebol neznámy. O medveďoch sa hovorí, že pachy vedia rozoznávať veľmi dobre, aj tie ľudské. Podarilo sa mi ho zachytiť aj na fotopasci, nemyslím si, že je až taký nebezpečný. Vyrušil som ho v brlohu, vyľakal sa a bránil svoje teritórium. Lenže človeku nenapadne, že v chrastí, v húštine môže mať medveď svoj brloh,“ povedal na obranu zvieraťa, ktoré mu takmer vzalo život.
Je proti plošnému odstrelu
V nemocnici sa aktuálne dáva do poriadku. Začiatkom týždňa mu lekári vyčistili drenáže, stehná má pozašívané, na tele množstvo hlbokých rán od zubov a medvedích pazúrov. Lekári tvrdia, že bude na lôžku hospitalizovaný ešte približne dva týždne.
Napriek nečakanému útoku Tomáš tvrdí, že je proti plošnému likvidovaniu šeliem. „Myslím, že sú rozšírené najmä v Pribyline, na Liptove, v Podpoľaní. Keď idete po horách smerom z Fačkova na Kľak, môžete ísť pokojne aj bez rolničky, tam je jeden medveď na celú dolinu. Kamarát videl pred pár mesiacmi na lúke v Pribyline 45 medveďov, takže sú miesta, kde sú premnožené. Ak treba riešiť ich reguláciu, určite nie živelne, ale premyslene,“ upozorňuje.
Čo odkazuje na záver? „Kto sa bojí, nesmie do lesa. Ak tam idete so strachom, už sa nemusíte vrátiť. Myslím však, že keď doň kráčate s pokorou a láskou, bude vám dopriate prežiť aj v divočine.“
