Francúzsko smeruje do najvážnejšej politickej krízy posledných rokov. Vláda premiéra Françoisa Bayroua čelí takmer istej porážke v hlasovaní o dôvere 8. septembra, ktoré je spojené s rozsiahlym balíkom rozpočtových škrtov na rok 2026. Keďže v parlamente nemá väčšinu, jeho riskantný krok sa všeobecne považuje za odsúdený na neúspech, čo krajinu môže nechať bez stabilnej vlády práve v čase, keď ekonomické problémy zosilňujú.
Avizované hlasovanie o dôvere vláde premiéra Françoisa Bayroua je podľa politických pozorovateľov pokusom otvoriť debatu o rozpočtovej politike Francúzska. Bayrou už v lete predstavil rozsiahly plán škrtov v hodnote 21 miliárd eur, ktorý zahŕňa zníženie počtu štátnych zamestnancov, zrušenie dvoch sviatočných dní a ďalšie úsporné opatrenia, informoval Reuters.
Návrhy mali podľa analytikov posilniť premiérovu politickú pozíciu a ukázať verejnosti reálny stav štátnych financií. Doteraz však nepriniesli očakávaný efekt. Vláde sa nepodarilo získať dostatočnú podporu ani medzi občanmi, ani v parlamente.
Premiér Bayrou stavil na úsporné opatrenia, no hrozí mu politický kolaps
Bayrou spojil osud svojho kabinetu s drastickým fiškálnym plánom znamenajúcim šetrenie. Vláda argumentuje, že „Francúzsko si nemôže dovoliť ďalší rok bez dôveryhodného rozpočtu,“ ako vyhlásil minister pre rozpočet Thomas Cazenave podľa portálu Bloomberg. Program počíta s miliardovými škrtmi vo výdavkoch na sociálne dávky, dôchodky a zamestnanosť vo verejnom sektore. Tieto opatrenia Bayrou prezentuje ako poslednú šancu znížiť deficit, dnes na úrovni 5,2% HDP, späť k cieľom EÚ (deficit by nemal prekročiť 3 % HDP).
Opozičné strany – od ľavicových strán spojených v Novom ľudovom fronte (Nouveau Front populaire) až po krajne pravicové Národné združenie (Rassemblement national) Marine Le Penovej – však už oznámili, že budú hlasovať proti nemu. Dokonca aj Bayrouovi centristickí spojenci prejavujú neochotu, odvolávajúc sa na „sociálne rozdelenie“, ktoré by takéto škrty mohli prehĺbiť. Socialisti predstavili alternatívny návrh rozpočtu, ktorý zmierňuje úspory a navrhuje cielené dane pre majetných a nadnárodné korporácie. Pripravujú sa tak na to, čo mnohí už označujú za „pobayrouovskú éru“. „Nedovolíme, aby francúzska spoločnosť bola roztrhaná brutálnymi škrtmi, ktoré trestajú pracujúcich, zatiaľ čo najbohatších chránia,“ vyhlásil v piatok líder socialistov (Le Parti socialiste) Olivier Faure.
Francúzska politika v začarovanom kruhu
Kríza odráža opakujúci sa vzorec francúzskej politiky od roku 2022, keď strany podporujúce prezidenta Emmanuela Macrona stratili absolútnu väčšinu. Od tohto času, všetky vlády sa snažia vládnuť bez parlamentnej sily. Bayrou, ktorý sa dostal k moci po mesiacoch patovej situácie začiatkom tohto roka, sľuboval vytvoriť „veľkú centristickú koalíciu“. Namiesto toho ho pevne zakorenené politické rozdiely dotlačili ku konfrontácii, namiesto spolupráci.
Európska komisia vyzvala Francúzsko, aby svoje výdavky prispôsobilo pravidlám EÚ o dlhu, zatiaľ čo ratingové agentúry varujú pred ďalším znížením ratingu, ak Paríž nepredloží dôveryhodnú fiškálnu cestu. Pre Bayroua bude podľa Euronews hlasovanie o dôvere pokusom „prebudiť politickú triedu,“ ako povedal pre Bloomberg. Tým, že spojil prežitie svojej vlády s prijatím úsporných opatrení, však podľa mnohých podcenil odhodlanie opozície zvrhnúť ho.
Analytici vidia nebezpečenstvo v patovej situácii
Ekonómovia varujú, že kombinovaná kríza – bez vlády a bez rozpočtu – môže vážne zasiahnuť krehké hospodárske oživenie Francúzska aj dôveru investorov. Francúzski podnikatelia pre Reuters uviedli, že politická paralýza je brzdou rastu, rizikom pre pracovné miesta a signálom nestability pre trhy: „Čím väčšia je neistota, ako je tomu teraz, tým vyššie je riziko silného dopadu na ekonomiku.“ Ak sa neschváli zákon o rozpočte na rok 2025, ministerstvá nebudú schopné plánovať investície, samosprávy zmrazia svoje výdavky a Brusel stratí partnera na fiškálne rokovania. Následky nastanú okamžite.
Ako je vo Francúzsku zvykom, od nespokojnosti verejnosti s úspornými opatreniami sa očakáva vlna štrajkov. Ich rozsah však pravdepodobne nebude až taký, aký zažilo Francúzsko počas dôchodkovej reformy v roku 2023. Ako píše Le Monde, hnev je rozptýlený, zatiaľ sa však nezorganizoval. Aktivisti síce vyzývajú na „blokádu všetkého“ („Bloquons Tout“), no pred hlasovaním o dôvere nedokázali mobilizovať dostatočnú silu. Kríza tak nemá podobu spoločenského výbuchu, ale skôr postupnej inštitucionálnej paralýzy.
Čo bude po Bayrouovi?
Ak Bayrou padne, prezident Macron bude čeliť neľahkým možnostiam: menovať ďalšieho premiéra z rozdelenej snemovne, pokúsiť sa o krehkú koalíciu, alebo vypísať predčasné voľby, ktoré by mohli otvoriť cestu k väčšine vedenou krajnou pravicou. Žiadne z týchto riešení nesľubuje stabilitu. V každom prípade Francúzsko vstúpi do roku 2026 bez jasného plánu, ako splniť záväzky voči Bruselu a zároveň reagovať na požiadavky voličov po spravodlivejšej fiškálnej politike.
Stávka presahuje hranice Paríža. Francúzsko je druhou najväčšou ekonomikou EÚ a stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Dlhodobá neschopnosť vytvoriť súdržnú vládu by nielen odradila domácich investorov, ale oslabila by aj európsku reakciu na geopolitické a ekonomické výzvy – od obrany Ukrajiny až po rokovania o novom rozpočtov rámci Únie na roky 2028-2034, informoval portál Le Monde.
Tentoraz je to už vážne
História ukazuje, že Francúzsko zvládlo opakované krízy vládnutia. Táto je však iná: spája sa s fiškálnym tlakom z Bruselu, s nedôverou voči centristickým elitám a s narastajúcou možnosťou, že krajná pravica prerazí vo voľbách. Ak Bayrouova vláda padne 8. septembra, otázkou už nebude, či sa ešte tento rok schváli rozpočet, ale či je Francúzsko vôbec schopné dosiahnuť politický konsenzus potrebný na vlastné vládnutie – na dlho očakávané vytvorenie parlamentnej väčšiny a na spoluprácu novej vlády s prezidentom. O tom ako sa situácia rozvinie, sa dozvieme už za pár dní.
