Herec František Kovár prežíva jedno z najťažších období svojho života. Po strate milovanej manželky Daniely (†78), s ktorou prežil desiatky rokov, ostal v jeho srdci hlboký žiaľ. V exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas otvorene hovorí o tom, ako sa vyrovnáva s jej odchodom, kto mu podáva pomocnú ruku a čo mu dáva silu pokračovať ďalej.
Veci po manželke ešte neodložil. Všetko v ich spoločnom dome ostáva tak, ako to naposledy nechala ona. „Manželka mi veľmi, veľmi chýba, všetko mi chýba. Hrávali sme skrebl, chodili sme na hríby, chodievali sme spolu do záhrady, no proste tak je to. Ale čo už sa dá robiť,“ hovorí so smútkom v hlase.
Spomienky na spoločný život
František Kovár s úprimnosťou hovorí o prázdnote, ktorú mu zanechala strata životnej partnerky. Daniela bola jeho oporou a každodennou súčasťou – pri hrách, v prírode či pri práci v záhrade.
„Každý mi hovorí, kto tým prešiel, že to nebude len tak, že to bude trochu dlhšie trvať,“ priznáva herec, ktorý svoj smútok neskrýva, ale nesie ho dôstojne a s pokorou.
Rodina ako hlavná opora
V najťažších chvíľach mu pomáhajú tí najbližší. František nie je sám, má okolo seba rodinu, ktorá mu denne prináša svetlo a silu. „Rodina je mi oporou. Každý večer si telefonujem s vnučkou Hankou, ktorá je v Londýne. Zuzka, tá najstaršia, tá mi tiež volá. Paulínka, Dávidko a Martin, tí bývajú so mnou v dome,“ hovorí herec s vďačnosťou.
Zmeny v každodennom živote
Aj každodenné činnosti dostali po smrti manželky úplne iný rozmer. „Doteraz som sa stravoval v divadle, keď sme mali premiéru. Teraz si niečo urobím, alebo mi Paulínka, manželka syna Martina, prinesie,“ približuje bežné dni herec.
Nádej v ceste za oceán
Malé svetielko nádeje sa však objavuje aj v podobe plánovaného výletu do Kanady. „Mal som tu priateľa Dušana Tótha z Toronta, tak ten ma pozval k nemu v auguste. Pôjdem, samozrejme, na desať dní. Zatiaľ idem sám, možno syn Miško, ktorý je lekár, tam má služby, tak by išiel so mnou. Ja si pripravujem, robím pre tých Slovákov program,“ prezradil herec.
