Rusko a Čína posilňujú svoje energetické väzby. Ruský plynárenský gigant Gazprom a China National Petroleum Corporation (CNPC) podpísali významnú dohodu o rozšírení dodávok plynu, ktorá zahŕňa nielen zvýšenie kapacity existujúceho plynovodu Power of Siberia, ale aj výstavbu nového projektu Power of Siberia 2.
Memorandum bolo podpísané počas návštevy Vladimira Putina v Pekingu, kde sa ruský prezident stretol so Si Ťin-pchingom a mongolským lídrom Uchnaagínom Chürelsüchom.
Podľa šéfa Gazpromu Alexeja Millera sa Rusko a Čína dohodli na navýšení prepravy cez plynovod Power of Siberia, ktorý spája východnú Sibír s Čínou, z pôvodných 38 na 44 miliárd kubických metrov ročne. Tento plynovod bol spustený koncom roka 2019 v rámci 30-ročného kontraktu v hodnote 400 miliárd dolárov a postupne sa stal jedným z pilierov rusko-čínskej energetickej spolupráce. Informoval o tom portál Indiatimes.
Súčasťou dohody je aj navýšenie dodávok cez tzv. Ďalekovýchodnú trasu zo Sachalinu – z pôvodných 10 miliárd kubických metrov na 12 miliárd ročne, pričom tento objem by mal byť dosiahnutý okolo rokov 2026 – 2027.
Power of Siberia 2: obrovský projekt cez Mongolsko
Ešte ambicióznejším krokom je dohoda o výstavbe nového plynovodu Power of Siberia 2, ktorý by mal každoročne dodávať až 50 miliárd kubických metrov plynu do Číny cez Mongolsko. Trasa bude viesť z veľkých ložísk Bovanenkovo a Charasavej na Jamale a prepojí sa s tranzitným plynovodom Soyuz Vostok.
„Dnes bol podpísaný právne záväzný dokument o výstavbe plynovodu Power of Siberia 2 a tranzitného plynovodu Soyuz Vostok cez Mongolsko,“ uviedol Miller podľa ruských agentúr. Dodal, že ceny pre čínske kontrakty budú nižšie ako tie, ktoré Gazprom účtoval európskym odberateľom, najmä pre náročné terénne podmienky a vysoké investičné náklady.
Power of Siberia 2 má byť podľa Gazpromu najväčším a kapitálovo najnáročnejším plynovodným projektom na svete.
Čína ako strategický partner
Čína je dnes pre Moskvu kľúčovým odberateľom. Podľa údajov Kremľa je najväčším zákazníkom ruskej ropy a plynu, druhým najväčším kupcom uhlia a tretím najväčším odberateľom LNG.
Len v roku 2024 dodal Gazprom do Číny približne 31 miliárd kubických metrov plynu, pričom tento rok by sa mal dosiahnuť maximálny plánovaný objem 38 milaárd.
Obe krajiny posilňujú spoluprácu aj v rámci tzv. „partnerstva bez hraníc“, ktoré sa zintenzívnilo po tom, čo Západ uvalil prísne sankcie na Rusko za inváziu na Ukrajinu.
Ústup z Európy
Aj keď dodávky do Číny rastú, ich objem je stále len zlomkom toho, čo Gazprom kedysi vyvážal do Európy. V rokoch 2018 – 2019 tam ročne smerovalo rekordných 177 miliárd metrov kubických plynu.
Dnes ruský plyn tvorí len 18 % európskeho dovozu, pričom pred vojnou na Ukrajine to bolo až 45 %. Dovoz ruskej ropy do EÚ klesol z približne 30 % na 3 %. Únia pritom plánuje úplne ukončiť dovoz ruskej energie do roku 2027.
Napriek tomu akcie Gazpromu po podpísaní dohody v Moskve mierne posilnili o 0,5 %.
