Sociálne siete sú pre mnohých rodičov a učiteľov strašiakom. Obávajú sa obsahu, s ktorým sa deti môžu na sociálnych sieťach stretnúť. Tretina dospelých je tiež presvedčená, že deti si riziká a nástrahy sociálnych sietí neuvedomujú. Nový prieskum projektu Chuť žiť tiež odhalil medzigeneračné rozdiely v používaní jednotlivých typov sociálnych sietí.
Dospelí trávia väčšinu času na Facebooku a aplikáciách na posielanie správ. Naopak, deti a tínedžeri obľubujú najmä platformy založené na krátkom videoobsahu, rýchlej interakcii a neustálej komunikácii s rovesníkmi. Za všetky aspoň jeden príklad – až 88 % rodičov a učiteľov sa vyjadrilo, že TikTok vôbec nepoužíva.
A práve u detí je táto aplikácia spoločne so Snapchatom, Discordom a Youtube najpoužívanejšou. Online svet detí sa tak stáva výrazne odlišným od toho dospeláckeho a pre digitálne staršie generácie aj ťažšie uchopiteľným.
Chceme deti chrániť, ale nevieme, koho sledujú
Rozhovory rodičov s deťmi o sociálnych sieťach sa nie vždy končia šťastne. Napríklad, takmer polovica rodičov vie, že ich deti sledujú influencerov, ale iba 34 % z nich dokáže uviesť aspoň časť obsahu či mená influencerov, ktorých ich deti sledujú.
Zrejme preto sa tu končí aj zmysluplná komunikácia. Deti výčitky svojich rodičov nechápu a bezradní dospelí sa väčšinou musia uchýliť len k zákazom a príkazom. Spomínaný prieskum realizovaný na vzorke 285 ľudí ukázal, že dospelí sa na sociálnych sieťach cítia sebaisto – takmer všetci si myslia, že moderným technológiám rozumejú, vedia si nastaviť jednoduché funkcie a chápu aj fungovanie algoritmov.
Vyše 90% rodičov a učiteľov však vníma sociálne siete ako riziko pre deti a tínedžerov. Až tretina dospelých tvrdí, že deti si riziká sociálnych sietí vôbec neuvedomujú.
Agenda pre odborníkov aj politikov
Rozhovory o sociálnych sieťach často chýbajú v školách a väčšinou závisia od osobnej iniciatívy pedagógov. Podľa prieskumu pre projekt Chuť žiť len 46 % učiteľov a učiteliek hovorí s deťmi o ich zážitkoch na sieťach a len 28 % z nich s nimi trávi aktívne čas na sieťach a používa ich napríklad ako pomôcku v rámci vyučovania.
V školách sa sociálne siete stávajú témou až keď nastane problém. Potom už riešime len dôsledky a nie prevenciu. Stupňujúce sa násilie, kyberšikana, nevhodný sexuálny či porno obsah prinútili odborníkov aj politikov zamyslieť sa nad obmedzeniami, ktoré by maloletým zabránili dostať sa na sociálne siete. KDH napríklad navrhuje pre prístup na sociálne siete zaviesť vekovú hranicu 16 rokov. Hnutie tak chce reagovať na zhoršujúce sa duševné zdravie mladistvých, nárast závislostí a kyberšikany.
„Štvrtina detí pozoruje znaky závislosti na sociálnych sieťach. Tlak zo sociálnych sietí je identifikovaný ako jeden z top príčin zhoršenia duševného zdravia mladistvých,“ uviedol na tlačovej besede predseda KDH Milan Majerský.
„Sociálne siete sú najčastejší prostriedok kyberšikany. Každé 4. dieťa je obeťou šikany cez sociálne siete. Máme jasno v tom, aj vieme ako to urobiť, aby sme vychovávali z detí vzdelanú generáciu. Technológie musia byť dobrý sluha a nie zlý pán,“ doplnil poslanec NR SR a bývalý minister školstva Ján Horecký (KDH).
Otvorená komunikácia medzi deťmi a dospelými pomáha nielen pri vzdelávaní, ale aj pri prevencii rizikového správania v online svete. Európska štúdia EU Kids Online ukázala, že pravidelné rozhovory rodičov s deťmi o internete výrazne zvyšujú ich bezpečné a zodpovedné správanie online. Deti majú o tieto rozhovory záujem najmä vtedy, keď necítia hodnotenie, poučovanie alebo zľahčovanie svojich skúseností.
„Keď deťom prejavíme úprimný záujem o obsah, ktorý sledujú, je pravdepodobnejšie, že budú ochotné vtiahnuť nás do svojho online života. Môžeme skúsiť začať s nimi tráviť čas online, vidieť, čo ich konkrétne zaujíma, nechať sa nimi možno aj trochu poučiť o tom, ako daná aplikácia funguje. Pomôcť môže aj humor a spoločné nastavenie pravidiel,” myslí si psychologička Daniela Halámková.
O zavedení vekového limitu na sociálnych sieťach diskutujú aj odborníci na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Rezort už avizoval prípravu nového zákona o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore. O možnom zákaze prístupu na sociálne siete pre deti mladšie ako 15 rokov hovoril aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Konkrétnu legislatívnu podobu jeho rezort zatiaľ nepredstavil.
