Stále viac dospelých dostáva diagnózu, ktorá bola kedysi vyhradená takmer výlučne deťom: autizmus. Dlho sa viedli debaty, či ide len o prípady, ktoré v detstve unikli pozornosti, alebo o niečo úplne iné. Prelomová štúdia publikovaná v časopise Nature teraz naznačuje, že pravda môže byť oveľa zložitejšia a že autizmus nie je jedna monolitná porucha.
Výskum prináša dôkazy pre hypotézu, že pod zastrešujúcim pojmom „autizmus“ sa v skutočnosti skrýva viacero odlišných fenoménov. Medzinárodný tím vedcov sa zameral na kľúčovú otázku: existuje rozdiel medzi autizmom diagnostikovaným v ranom detstve a tým, ktorý sa zistí až po desiatom roku života? Píšu o tom CTV News.
Autizmus, odborne porucha autistického spektra (PAS), je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje, ako človek vníma svet, komunikuje a interaguje s ostatnými. Podľa kľúčových zdravotníckych autorít, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), sa autizmus označuje ako „spektrum“, pretože jeho prejavy a miera potrebnej podpory sa u každého jednotlivca dramaticky líšia. Diagnostika sa opiera o dve hlavné oblasti, definované v diagnostickom manuáli DSM-5: pretrvávajúce ťažkosti v sociálnej komunikácii a interakcii a prítomnosť obmedzených, opakujúcich sa vzorcov správania, záujmov alebo aktivít.
Gény odhalili dva odlišné príbehy
Vedci porovnali genetické profily tisícok ľudí s autizmom v Dánsku a Spojených štátoch a dospeli k záveru, ktorý podporuje teóriu o viacerých formách autizmu. Zistili totiž významné genetické rozdiely medzi skupinou s včasnou a skupinou s neskorou diagnózou.
Výsledok bol prekvapivý. Gény ľudí, ktorým bol autizmus diagnostikovaný neskôr v živote, sa viac podobali na genetický profil jedincov s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Štúdia tiež ukázala, že táto skupina čelí vyššiemu riziku duševných problémov, napríklad depresie.
Spoluautor štúdie Thomas Bourgeron z Pasteurovho inštitútu v Paríži zdôraznil, že zistenia volajú po zmene prístupu. „Ľudia s autizmom sú jeden od druhého veľmi odlišní,“ povedal a vyzval na poskytovanie starostlivosti šitej na mieru individuálnym potrebám každého pacienta.
Nová veda bojuje proti starej dezinformácii
Tieto vedecké poznatky prichádzajú v čase, keď verejný priestor zamorujú politicky motivované dezinformácie. Americký prezident Donald Trump a jeho minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. opakovane šíria nepravdivé tvrdenia o údajnej „epidémii“ autizmu a vytvárajú nepodložené spojenia s vakcínami či paracetamolom.
Veda však ponúka presný opak – volá po spresňovaní, nie zjednodušovaní. Uta Frith, emeritná profesorka kognitívneho vývoja z University College London, ktorá sa na štúdii nepodieľala, vyjadrila nádej, že v budúcnosti sa objavia ďalšie podskupiny autizmu, každá s vlastným presným pomenovaním. Jej odkaz má slúžiť ako varovanie pred paušalizovaním.
„Ak sa hovorí o ‚epidémii autizmu‘, ‚príčine autizmu‘ alebo ‚liečbe autizmu‘, okamžitá otázka musí znieť: ktorý druh autizmu?“
Samotný pojem „spektrum“ zdôrazňuje, že autizmus je mnohorodý. Oficiálny Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM-5) definuje tri úrovne podpory, ktoré pomáhajú lepšie špecifikovať potreby jednotlivca. Tieto úrovne nie sú iba nálepkou pre človeka, ale opisom miery podpory, ktorú potrebuje v každodennom živote.
- Úroveň 1: Vyžaduje podporu. Títo jedinci majú viditeľné ťažkosti v sociálnej komunikácii, no často dokážu s primeranou podporou fungovať samostatne. Môžu mať problémy s nadväzovaním priateľstiev alebo s flexibilitou v správaní.
- Úroveň 2: Vyžaduje výraznú podporu. Ťažkosti v sociálnej a verbálnej komunikácii sú zjavné aj pre laika. Opakujúce sa správanie je častejšie a môže zasahovať do bežného fungovania. Vyžadujú si štruktúrované prostredie a výraznejšiu pomoc.
- Úroveň 3: Vyžaduje veľmi výraznú podporu. Títo jedinci majú závažné deficity v komunikácii, často sú neverbálni alebo majú len pár slov. Ich opakujúce sa správanie výrazne narúša ich schopnosť fungovať vo všetkých oblastiach. Potrebujú nepretržitú a intenzívnu podporu.
