Mnohí si myslia, že jadrová vojna má bezprostredné dôsledky len pre regióny priamo zasiahnuté explóziami, a že jej dopady sú obmedzené na zničenie miest či životov v blízkosti jadrových výbuchov. Pravda je však oveľa zložitejšia a obrovské následky môžu zasiahnuť celý svet – predovšetkým prostredníctvom javov označovaných ako „jadrová zima“.
Jadrová zima je extrémny klimatický efekt, ktorý by nastal po rozsiahlej jadrovej vojne. Výbuchy jadrových zbraní a následné požiare by vyvrhli do atmosféry obrovské množstvo sadzí, prachu a popola. Tieto častice by zatemnili slnečné svetlo na povrchu Zeme na obdobie rokov, čo by malo ničivé následky na život rastlín a živočíchov vrátane základov potravinového reťazca – plodín, ktoré pestujeme pre obživu miliárd ľudí. Informoval portál Sciencealert.
Nedávna štúdia vedcov z Pennsylvánskej štátnej univerzity v USA priniesla detailné simulácie toho, ako by jadrová zima ovplyvnila globálnu produkciu potravín. Výskumníci použili kukuricu, najrozšírenejšiu obilninu na svete, ako „indikátorovú“ plodinu, aby odhadli dopady na poľnohospodárstvo celkovo.
„Simulovali sme produkciu kukurice na 38 572 miestach po celom svete podľa šiestich scenárov jadrovej vojny s rôznou intenzitou, kde množstvo sadzí v atmosfére sa pohybovalo od 5 miliónov až po 165 miliónov ton,“ vysvetľuje Yuning Shi, rastlinný vedec a meteorológ z Penn State.
Desivé výsledky pre ozónovú vrstvu Zeme
Výsledky boli zdrvujúce. Už lokálna jadrová vojna, ktorá do ovzdušia uvoľní „len“ 5,5 milióna ton sadzí, by znížila celosvetovú produkciu kukurice o 7 %. V prípade globálneho konfliktu, ktorý by spôsobil uvoľnenie až 165 miliónov ton sadzí, by produkcia poklesla až o 80 %.
K tomu treba pripočítať ďalší negatívny efekt: deštrukciu ozónovej vrstvy Zeme. Výbuchy a ohnivé guľové blesky vyprodukujú v stratosfére oxidy dusíka, ktoré spolu so sadzami vedú k rýchlemu rozkladu ozónu. To znamená, že na povrch Zeme by prenikalo viac škodlivého UV-B žiarenia, ktoré poškodzujú rastlinné tkanivá a ešte viac zhoršujú úrodu.
Podľa výpočtov by maximálne zvýšenie UV-B žiarenia nastalo 6 až 8 rokov po jadrovej vojne, čo by znížilo produkciu kukurice o ďalších 7 %. Celkový pokles by tak mohol dosiahnuť až 87 %, čo by vyvolalo svetovú potravinovú krízu bez precedensu.
Štúdia zároveň naznačuje, že návrat k predvojnovým úrovniam produkcie by mohol trvať 7 až 12 rokov, v závislosti od rozsahu jadrovej zimy. Oblasti južnej pologule by sa zrejme zotavili rýchlejšie než tie na severe, a regióny blízko rovníka skôr než oblasti blízko pólov.
Śpeciálne „balíčky pomoci“
Napriek tomu existujú opatrenia, ktoré by mohli pomôcť urýchliť obnovu po katastrofe. Jedným z riešení je prechod na odrody kukurice, ktoré sú lepšie prispôsobené na chladnejšie podmienky a kratšie vegetačné obdobia. Takéto odrody by mohli zmierniť pokles úrody až o 10 %, čo síce nezachráni situáciu úplne, no aspoň čiastočne zmierni následky.
Vedci preto navrhujú pripraviť „balíčky poľnohospodárskej odolnosti“ – špeciálne súbory semien vybraných tak, aby boli čo najvhodnejšie pre jednotlivé regióny v nových klimatických podmienkach po jadrovej zime.
„Tieto balíčky by pomohli udržať produkciu potravín v nestabilných rokoch po jadrovej vojne, kým sa obnovia dodávateľské reťazce a infraštruktúra,“ hovorí Armen Kemanian, vedúci vývojár simulácií. „Koncept poľnohospodárskych balíčkov odolnosti je možné rozšíriť aj na iné katastrofy – pri takýchto veľkých pohromách je odolnosť kľúčová.“
Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu, ktorá pripomína obdobie studenej vojny, by sme nemali tieto varovania ignorovať. Produkcia plastov sa od roku 2000 zdvojnásobila a očakáva sa, že do roku 2060 sa dokonca strojnásobí – podobná „exponenciálna“ tendencia platí aj pre potenciálny jadrový konflikt s globálnymi následkami.
Nukleárna zima nie je len vzdialený vedecký pojem – je to reálna hrozba, ktorá môže postihnúť všetky krajiny bez ohľadu na to, kde výbuchy nastanú. Naša pripravenosť, rýchle prijatie odolných poľnohospodárskych riešení a medzinárodná spolupráca sú nevyhnutné na zmiernenie potenciálnych dôsledkov.