Idylu gréckeho ostrova Santorini, vyhľadávanej dovolenkovej destinácie ľudí z celého sveta narušili tisícky zemetrasení. Grécko vo svojej modernej ére niečo také ešte nezažilo.
Santorini a ďalšie grécke ostrovy v regióne sú uprostred „bezprecedentného“ seizmického roja, čo je označenie náhleho nárastu zemetrasení v konkrétnej oblasti v krátkom časovom slede, informoval server BBC.
Asi tri štvrtiny z 15 tisíc obyvateľov ostrova museli evakuovať. Po tom, čo ostrovom otriaslo zemetrasenie s magnitúdom 5,2, úrady vyhlásili stav núdze. Množstvo otrasov je záhadou aj pre vedcov, podľa ktorých ide o neobvyklý jav. Od 26. januára evidujú viac ako sedemtisíc otrasov.
Seizmická kríza
Santorini leží na gréckom vulkanickom oblúku, to znamená na reťazci ostrovov vytvorených sopkami. Od konca päťdesiatych rokov minulého storočia tu však nezaznamenali žiadnu väčšiu erupciu, o to viac sú takéto otrasy záhadou. „Je to skutočne bezprecedentné, v modernej dobe v Grécku sme ešte nikdy nič takéto nevideli,“ povedal Dr. Athanassios Ganas, vedúci výskumu v Národnom observatóriu v Aténach. V regióne bolo naposledy ničivé zemetrasenie v júli 1956.
Odborníci evidujú množstvo zemetrasení v relatívne malej oblasti, čo však vôbec nezapadá do vzorca hlavného otrasu a série následných otrasov, informoval ďalej server BBC. Otrasy sa začali prebudením sopečnej aktivity na ostrove Santorini v lete 2024. Potom v januári tohto roku došlo k zvýšeniu seizmickej aktivity s menšími zemetraseniami. Táto aktivita napokon vo februári kulminovala. „Sme uprostred seizmickej krízy,“ povedal pre BBC Dr. Ganas.
Obrovská neistota
„Sme v obzvlášť neistej fáze, keď nevieme presne určiť dobu trvania seizmického roja ani jeho presný pôvod,“ citoval server BBC profesora prírodných katastrof Costasa Synolakisa.
Odborníci zatiaľ nevedia, či tento reťazec zemetrasení je predzvesťou nejakého mohutného zemetrasenia alebo zostane len pri tejto vlne otrasov. Profesorka geológie zemetrasení Joanna Faure Walkerová z University College London povedala, že niektoré veľké zemetrasenia majú aj konkrétnu predzvesť, napríklad zvýšenú úroveň malých až stredne silných seizmických udalostí.
Hoci v blízkosti ostrova je niekoľko podmorských sopiek, Dr. Ganas upozorňuje, že na Santorini nejde o sopečné zemetrasenie. Pre sopečné zemetrasenia sú totiž charakteristické nízkofrekvenčné vlny, no tie v tomto prípade neboli zaznamenané.
Seizmologička Dr. Margarita Segouová z poprednej výskumnej organizácie British Geological Survey pre BBC povedala, že tieto zemetrasenia sú „nárazové“. Keď nastane silnejšie zemetrasenie, napríklad s magnitúdom 4, „seizmická aktivita sa na jednu až dve hodiny zvýši a potom sa znovu upokojí“.
Odborníci analyzovali predchádzajúce zemetrasenia v regióne z rokov 2002 a 2004, a to tzv. strojovým učením. Je to jedna zo súčastí umelej inteligencie, pri ktorej sú algoritmy „trénované“ na vyhľadávanie vzorov a korelácií v množinách údajov a následne na prijímanie najlepších rozhodnutí a prognóz.
„Intenzita týchto zemetrasení nebola až taká veľká,“ uviedol ďalej na základe výsledkov uvedených analýz server BBC. Avšak poznatky o tom, ako sa tie zemetrasenia začali a ako sa skončili, by podľa Dr. Segouovej mohli pomôcť vytvoriť si obraz o tom, aké vzorce si treba na Santorini všímať.
Dva scenáre
Odborníci uvažujú o dvoch možných scenároch. Prvým je predpoklad, že dôjde k ďalším zemetraseniam, no s magnitúdom nie väčším než 5,4. To by znamenalo, že hoci otrasy budú istý čas citeľné, nebudú ničivé. Pritom by sa mohla uvoľniť ďalšia seizmická energia.
Druhý scenár počíta so silnejším zemetrasením, avšak s magnitúdom nie väčším ako 6,0. Ak by došlo k takémuto silnému zemetraseniu, po zhruba dvoch týždňoch by sa všetko vrátilo do normálu. Grécky vulkanológ George Vougiukalakis je presvedčený, že k takémuto veľkému zemetraseniu nedôjde.
Ostrov Santorini sa nachádza na juhu súostrovia Kyklady na rozhraní Krétskeho a Egejského mora, asi 110 kilometrov severne od Kréty a 220 kilometrov juhovýchodne od Atén. Spolu s ďalšími ostrovmi v okolí je zvyškom obrovského sopečného ostrova. Pre čierny lávový piesok na pobreží sa nazýva aj čiernou perlou Egejského mora.
